Marek Šefčík

A potom sme vystihli v jednu sobotu super počasie na turistiku. Keď si dobre pamätám, tak minulé leto nás turisti babka Janka s dedkom Jankom vzali na Branisko k “Diablovej džure”. Boli sme tam, kde sa do kopca riečka vlieva a stráca sa v tej “džure” a potom sme prešli na opačnú stranu hory, kde je ďalšia diera, z ktorej sa voda vo forme vodopádu, dostáva do údolia. Tento rok sme sa od “diablov” dostali do “raja”. Dobrý posun. Povedala by som, že smerom k lepšiemu :). Takže čakal na nás Slovenský raj so svojimi krásami. Bolo jasné, že v ten jeden deň nestihneme toho veľa, no stihli sme dosť na to, aby sa dalo hovoriť o peknom zážitku. Vláčikom sme sa odviezli do Smižian, odkiaľ sme peši pokračovali k nášmu cieľu. Oco s dedom vybrali Tomašovský výhľad. Mali sme vystúpiť  hore, pokochať sa nádhernou scenériou a potom sa popod Tomašovský výhľad, popri rieke Hornád dostať späť na vlak do Smižian. Výpravu viedol dedko s babkou a členmi výpravy boli okrem mňa ešte Oliver, Marek, Timka, Alex, ich mamka teta Aďa, Nina, mamka a ocko. Mali sme aj dosť cukríkov, ktorými som zamestnávala svoj jazýček. Aj zopár malín a lesných jahôd sme našli…

Čítaj ďalej…

Len čo sa začali letné prázdniny, začala sa aj naša rodinná dovolenka. Najskôr mama balila, balila a balila, čo prezrádzalo jediné – že necestujeme len na pár dní. Tešila som sa na vláčik, dedkov, babky. Aj Oliver sa tešil, aj Marek, aj ocko a asi aj mamka. Ale tá mala plnú hlavu balenia, balenia, balenia. Veď na pláne boli rôzne návštevy, turistika, kúpanie, ale aj parádenie sa. Ja a mamka sme dievčatá a musíme byť predsa ako princezničky z rozprávky. Ešte som večer chvíľku pózovala fotoobjektívu mojej mamičky…

Čítaj ďalej…

Hovorí sa, že starí ľudia sú rovnakí ako deti. Dá sa s tým súhlasiť. Detské vrtochy, ale možno aj problémy s chodením, či, ako sa hovorí ťažkosti s udržaním myšlienky a moču, sa nám, v starobe vrátia. Jeden zabúda, iný je podráždený, ďalší často plače, alebo si rád a dlho pospí aj počas dňa. Takí budeme a nedá sa tomu vyhnúť. Ale nie o tom som chcel… Keď sa dieťa učí chodiť, rozprávať, rozlišovať tie “vyškerené” ksichty okolo seba, má radosť z každej drobnosti, ktorú dostane. Nepýta sa, koľko eur ste za to vysolili a vlastne ani netuší, že má meniny, alebo prvé narodeniny… Čítaj ďalej…

Keď som úspešne ukončil prvý ročník na základnej škole a užíval som si prázdniny, júl sa prehupol do augusta. Vlastne tak sa to deje počas každých letných prázdnin až do dnešných čias, ale vtedy sa príjemný júl prehupol do nepríjemného augusta. A nešlo o počasie. Moji rodičia mali naplánovanú zdravotnú dovolenku s mojim mladším bratom Róbertom k moru a ja s druhým bratom sme boli v tom čase na prázdninách u našej prababky. Ďaleko sme sa sťahovať nemuseli. Len na vyšný koniec dediny. Prababka nám dobre varila i piekla perfektné beľuše, škvarkové pagáče. Čítaj ďalej…

Vysvetľujem exponenciálne a logaritmické funkcie gymnazistom no ich pohľad prezrádza, že myseľ sa práve nadychuje na čerstvom vzduchu, alebo surfuje facebookom, alebo iba tak sa bezcieľne necháva unášať vetrom. Darmo spomínam exponenciálny pokles tlaku s nadmorskou výškou, nalietavanie hmyzu na svoju korisť po časti logaritmickej špirály, alebo rozmnožovanie baktérií… troška zaujme zložený úrok a nárast eur na bankovom účte. Prichádzam domov, otváram dvere, pribehnú chlapci. Ahoj ocko a ešte predtým, ako sa stihnem vyzuť objímajú ma okolo nôh. A zbadá to Kvietok. nasledujúc príklad svojich bratov pricupká aj ona. Potom sa odstrojím a zvítam s Milkou. Som hladný, ale o všetko je postarané… Šikovnice pracujú ako včeličky…

Čítaj ďalej…

Aj v malej dedinke pod Spišským hradom bol pred 16-timi rokmi Veľkonočný pondelok. Kto by to bol povedal, že aj tam bol? No čo už? Aj pravá dedinská zábava tam bola. Jeden takmer sedemnásťročný gymnazista si vzal nejaké vreckové na vstupenku, obliekol si pásikavý rolák, na krk si dal kožený krížik, ktorý si sám vyrobil a vybral sa do sály Obecného domu. Už pred vchodom zbadal skupinku dievčat, ktoré sa medzi sebou bavili. A medzi nimi kočku, ktorá ho zaujala viac, ako iné. Na zábave tancoval s kamarátmi a kamarátkami v  “kolečku” na moderné skladby a tancoval aj so spolužiačkou, keď zaznela ľudová nôta… A popri tom všetkom, cítil na sebe pohľad. Jej pohľad. Nevedel kto to je, nevedel koľko má rokov. Predpokladal, že môže byť tak o rok mladšia od neho. Čakal na pomalšiu hudbu a snažil sa nabrať odvahu. Udrela polnoc a nič. Kapela hrala bláznivé veci. Ale potom prišiel zlom. Čítaj ďalej…

„Ocko, máš pupok?“ opýtala sa ma dvojročná dcérka Lianka pri večeri. „Ty máš, mama?“ nedala pokoj ani mamke. „Eva nemala, ani Adam“ načal som pupkovofilozofickú debatu s úsmevom. „Človek vznikol z tekutiny…“ chytil sa hneď Marek a posunul latku debaty o kusisko vyššie. A rozrehotal sa keď mu z toho mozog logicky vydedukoval tvrdenie, ktoré nahlas s prihlásením sa, ako v škole, vykríkol: „Ja som z tekutiny.“ Po týchto slovách tam hovoril čosi o opiciach. Podľa mňa to začal preháňať s programami typu Discovery a Spektrum :). Čítaj ďalej…

Prelom rokov a takmer celé dva januárové týždne sme strávili s rodinkou na východe u mojich rodičov i svokrovcov. Na konci prázdnin sa situácia drobátko skomplikovala a náš plánovaný návrat domov 7.1. sa musel, kvôli poruche na brzdách nášho auta a nutnej oprave, odložiť až na utorok 11.1. Musel som vziať ešte dva dni voľna v práci navyše, chlapcov v škole ospravedlniť… a čakať. Čítaj ďalej…

Čo všetko sa dá stihnúť za dva roky? Veľmi, veľmi veľa. Dokonca viac, ako kedykoľvek počas dvojročného obdobia v budúcnosti. Dá sa narodiť, naučiť sa loziť, chodiť, rozprávať, tancovať a postaviť do pozoru celú rodinu. To je asi tak v skratke to, čo dokázala naša Lianka. Je toho fakt dosť, ale ešte by som privítal odstránenie airbagov zo zadku. Vyložiť sa do plienky a potom každému vysvetľovať, ako ju treba umyť, to vie, ale myslím, že to nie je tá správna cesta…

Predstavte si, že prídete z práce domov a tam tri deti. Je to na jednej strane ďalšie vysávanie energie a na strane druhej dobíjanie bateriek životného optimizmu. Hovorím o situáciách, keď to nejde ako by malo a úsmev sa na pery dostáva len ťažko. Deti majú tú schopnosť prinútiť vás smiať sa. A potom už neuhnete. Strhnú vás. Keď minule vyliezla Lianka z detskej izby a za ňou jej kostymér Marek, smiechu sme sa s Milkou nezdržali. Veď posúďte sami…

Čítaj ďalej…

Bol som na „rodičku“. A sedel som teraz na tej druhej strane stola, ako rodič. Keď som tam šiel, už som bol pripravený na to, čo si vypočujem. Poznám svoje dvojčatá. Poukázaním na to, že je Oliver roztržitý a Marek pomalší, mi pani učiteľka nepovedala nič nové. Potešil som sa, keď povedala, že sú šikovní. A jedna vec bola ešte zaujímavá. Niekedy pred týždňom, či pred dvoma, dostal Marek funkciu. Bol týždenník. Zhostil sa toho tak, ako keby mu udelili vojenské povýšenie. Takého týždenníka ešte vraj učiteľka nezažila. Čítaj ďalej…