Niečo odchádza a niečo zasa prichádza. V živote je to tak. S tým sa treba zmieriť. Mali sme malú princezničku. Teraz sa z nej stáva slečna. Akosi sa jej to rozhrkotalo v puse, z mliečnych zúbkov sú už rozhojdané vyskakovačky a vyberáme ich rad radom. Úsmev je samá pauza. Ale už sa tlačia náhradníci a pauzičky sa čoskoro zaplnia… Čítaj ďalej…
Iba som dopozeral zápas v Lige majstrov. Štvalo ma (trošička), že Rimania nepotrápili Real o čosi viac. Bol som unavený. Ľahol som si do postele na svoj vankúšik antichrapáčik a … už som ani jednu ovečku nestihol spočítať a ocitol som sa kdesi v hladine alfa. Čítaj ďalej…
zatisie na stole na sliezskom dome
Neláka ma Barcelona. Ani Praha. Ani moderný New York, či Tokio. Moskva vyzerá tiež príťažlivo. Všetko to môžu byť krásne mestá, zaujímavá architektúra, fascinujúca história. Ja som však nastavený trocha ináč. Áno, sú obdivuhodné chrámy zhotovené ľudskou rukou. Ale mňa viac láka príroda. Božie dielo. Jeho obrovský chrám, ktorý nám dal pre život. Čítaj ďalej…
cast cesty sme sli po asfaltke. povinna vybava – slnecne okuliare a ondrej navyse plechovkove pivecko
Ondrej je môj kamarát. Spájajú nás tri veci. Na škole, kde učím, on kedysi študoval. Pri škole funguje Šachový klub Gymnázium Šaštín-Stráže, o ktorý sa starám a on tam aktívne hráva. A potom sme našli ešte spoločnú záľubu – rekreačnú cestnú cyklistiku. V tom čase, keď sme v lete prázdninovali na východe, mal dovolenku. Pricestoval za nami na pár dní aj s bicyklom. My sme boli hostia a on bol ešte našim hosťom. Čiže bol hosťom hostí. Na jeden deň sme si naplánovali pešiu turistiku, ktorá mala viesť cez niektoré vrchy pohoria Branisko. Žiadne vozenie sa autom, iba vlastný nožný pohon. Vyrazili sme z Bijacoviec ráno pred deviatou. Otec spoľahlivo nabalil jedlo, lebo čo by sme tam hore ináč robili? 🙂 Milka si na takýchto veciach tiež dá záležať a preto sa s ňou človek nikdy … nehladuje 🙂 Čítaj ďalej…
opustame nas “stanovy tabor” – telgart
Som teplomilná rastlina. Takto o sebe niekedy hovorievam, keď chcem zdôrazniť, že ročné obdobie, ktoré práve prežívame, nie je mojou veľkou výhrou. Naopak, horúce leto by som natiahol ešte aspoň o dva mesiace, ak by som mohol.
Keď sa tak pozerám z okna, potom na dátum, znova z okna, na teplomer a znova na dátum, tak treba skonštatovať, že podľa teplomera a výhľadu z okna prichádza jar, ale podľa dátumu by mala byť zima. Končí kalendárny rok 2015 a ja by som sa chcel, pri pohľade na Slniečko, vrátiť k nejednej udalosti z augusta… teraz teda k jednej. Čítaj ďalej…
“A ja vam vinčujem na tu svatu viliju,
žeby vam Pan Boh dal druhu dočekac,
s menšima hrichami, s vekšu radoscu, s Božu miloscu,
hojňejšich, spokojňejšich a zdravšich rokoch še dožic jak sme prežili
a po časnym živoce,
slavu ňebesku, korunu aňďelsku obšahnuc mohľi.”
(autor – naši predkovia)
Deti sa nemajú báť, ale šibalsky smiať 🙂
Môj syn je gemblér. Aspoň sa mi to tak vidí. A povedal, že i jeho pár kamarátov strká prachy do výherných automatov. Nemajú 18, ale to majiteľom podnikov, kde sú tie automaty umiestnené, zjavne neprekáža. Firma, ktorá automaty vlastní, zarába a zarába tiež ten podnik, ktorý naši synovia navštevujú. Miznú nám prachy. V peňaženke mám zopár drobných a bankomatovú kartu, aby som tomu predchádzal. Snažil som sa vysvetliť pani v tom podniku, že to je pre môjho syna zlé, ale ona len arogantne poznamenala, že to nie je jej chyba, a že tam môj syn nemusí chodiť keď nechce. Snažím sa zalarmovať viacerých rodičov, ktorých tlačí topánka na podobnom mieste, spíšeme petíciu, odnesieme žiadosť mestu a mesto koná. Mestská polícia kontroluje podniky a nedovolí, aby sa v nich mladiství zdržiavali pri výherných automatoch. Kontroluje aj predaj alkoholu neplnoletým. Počas dňa dokonca nesmú byť automaty v prevádzke. Až večer. No super. Aspoň niečo. Našiel sa niekto, kto nám dal za pravdu a mal tú moc zastaviť, alebo aspoň obmedziť pád našich detí do hlbokej priepasti, z ktorej je veľmi komplikovaný návrat… Čítaj ďalej…
Včera sme hrali šachy. Vlastne žiaci hrali. Aj naša Lianka. Najskôr sa jej ani veľmi na turnaj nechcelo ísť a mysleli sme, že sobotu strávi s mamkou doma. Ale napokon sa rozhodla, že predsa len s výpravou pôjde. A ako sa neskôr ukázalo, bolo to dobré rozhodnutie… Čítaj ďalej…
Neviem. Možno si sa k tomu článku dostala ako veľká slečna, ktorá už nie len vie čítať a písať, ale vie toho omnoho viac. Snáď ešte viac ako tvoj otec. Možno, že si sa k tomu dostala ešte neskôr, alebo (nádejam sa) si sa vrátila k tomu článku opäť. Krásna kvitnúca ruža, už nie ockove dievčatko s nádhernými dlhými vláskami, ktoré boli našim spoločným pokladom a s ktorými sme spoločne s hrebeňom tak bojovali. Dva copíky zdôrazňujúce hravosť a radosť dievčatka, alebo iba jeden dlhý cop podporený pukačkami, ktoré nezbedné vlásky aspoň troška držali na uzde. A možno čas pokročil ešte viac a … tvoj otec už nemá toľko síl a nedokáže napísať už ani riadok. A možno, že už sú len spomienky… Nech to už je akokoľvek, chcem, aby si vedela niekoľko vecí… Čítaj ďalej…
