Lawson Craddock po páde
(zdroj: www.chron.com)
Majstrovstvá sveta vo futbale, marhuľový džem, noviny Slobodný Holíč, Tour de France. V ostatnej dobe to mám namixované veľmi zaujímavo. Ako učiteľ mám tú výhodu, že môžem prázdninovať. Veľmi rád si pozriem dobrý futbal a najväčší svetový turnaj práve beží v telke. Navyše, moji favoriti Anglicko a Belgicko nevypadli, takže sa teším na ďalšie zápasy o to viac.
S priateľmi bojujeme o lepšie mesto Holíč a vydali sme noviny, alebo časopis “Slobodný Holíč” kde som šéfredaktorom. Práca okolo toho nie je malina no a keď to vyšlo, tak sme sa pustili do roznášania po celom meste. Čítaj ďalej…
Oliver po zdolaní kopca na Hrad Buchlov
Ako sa správame keď nám ide o život? Bránime sa, chceme sa zachrániť, postavíme sa na odpor agresorovi? Niekto situáciu, že šlo vyslovene o život ešte nezažil. Iný má už nejednu skúsenosť. Vo vypätej situácii som sa nachádzal neraz. Ostatný raz toť pred pár dňami… Čítaj ďalej…
Rozdal som im vysvedčenia a lúčili sme sa. Odchod na prázdniny. Známky o niečom hovoria. Niektorí sa potešili viac, iní menej. Bol som triedny aj tento rok. Zverená mi bola 1.A. Prežil som s nimi mnoho hodín matematiky a fyziky i triednické hodiny a tiež zopár suplovaných hodín. Čosi som ich snáď naučil ja, niečo ma naučili aj oni. Čítaj ďalej…
(foto: pravda.sk)
Zabudli ste si už niekedy niekde kľúče? Peňaženku, doklady? A čo mobil? Blbý pocit. Mne sa to tiež občas prihodí. Predovšetkým s tým mobilom. Minule som si ho nechal v práci. Keď som to zistil, vrátil som sa preň. Sú to všetko nepríjemné veci, ale také sa stáva. Hovorievame často s humorom, že nastupuje skleróza či Alzheimer. Možno to konštatujeme aj bez toho humoru, lebo je to fakt, aj keď si to nechceme pripustiť. Čítaj ďalej…
Niekedy vedia prekvapiť. Človek by to nečakal a tak to zahreje pri srdci. Tak pozitívnu emóciu hladiacu srdce to vyčarí, že sa tlačia slzy do očí. Deti však vedia prekvapiť aj tak, že to bolí. Možno častejšie vtedy, keď sú vo veku, ktorý sa jednoduchým nedá nazvať ani zďaleka. Vtedy chceme aby boli čo najčastejšie “nad čiarou”, ale to je zväčša iba naše prianie. Pretože realita je skôr taká rozskákaná a sme vďační za to, keď to vylieza aj nad tú čiaru… Čítaj ďalej…
Toto už je rok 2011 a “uspávanka” pre vnučku 🙂
Bol som dnes na omši. A pri počúvaní liturgických čítaní a evanjelia sa mi v hlave vynorila myšlienka, ktorá ma zaniesla veľmi ďaleko. Ani nie tak geograficky, ale časovo. O niekoľko desaťročí dozadu. Vidím, ako sme s rodičmi u nás v dedine chodievali na omšu. V nedeľu to bolo pravidelne dopoludnia o deviatej. Nejaká slepačia polievočka už jemne vrela na sporáku od rána a mama ešte dovarila aj druhý chod. Nebolo to pravidelne, ale čas od času otec “chytil slinu”, zo svetlohnedého kufra, z ktorého dodnes cítiť taký zvláštny smrad, vybral červený akordeón Delícia a začal hrať. Čítaj ďalej…
Stretol som ho na ulici. Chodil pomaličky, už dobre nevidel. Raz som ho videl ako s ošúchanou nákupnou taškou stojí pri potravinách na križovatke a stopuje. Chcel sa dostať na námestie vzdialené asi poldruha kilometra. Prehodil som s ním pár slov. Šachu sa venoval ešte aj po 90-tke, ale potom to kvôli zhoršujúcemu sa zraku nechal tak.
Čítaj ďalej…
Slnko nás opálilo podľa kraťasov, vietor nám poriadne rozfúkal účesy a zadky sme mali otlačené od neforemných sediel. Druhá strana mince bola osviežujúca kofolka, deň strávený športom, v dobrej nálade a predovšetkým s dobrými ľuďmi, kamarátmi, spolužiakmi a za hrsť ďalších pekných zážitkov. Za tie pľuzgiere na zadkoch to bola výborná náhrada. Zadok prebolí, zážitky zostávajú vo vrecku… Čítaj ďalej…
na strapci smer uz nieto zdravej bobule (foto: vinarskepotreby.cz)
“Nič sa nedeje, nič sa nedosiahlo. Utíchlo to.” Aj takéto reči počúvam. Ja som si nevedel predstaviť ten buldozér, ktorý by dvojicu Robertov prinútil zo svojich pozícií odstúpiť. A tá sila sa predsa našla. Nie, nie, nezavreli ich (zatiaľ), lebo políciu a súdy majú tiež “sprivatizované”. Ale už tam nie sú. Že poťahujú nitkami? Áno, ale už to poťahovanie oslabuje. Jednoducho z neobmedzenej moci sa dostali o schodík nižšie. Tlak ľudí na námestiach má svoju silu. Čítaj ďalej…
Bol som s nimi včera. Majú dosť veľkú zodpovednosť. Čo bolo evidentné z ich precízneho plánovania programu, usporiadania rečníkov, stanovených časov. Vedeli, že musia aj kvôli hercom a ich povinnostiam dodržať nejaký časový rámec. Tiež by nebolo vhodné, ak by sa niekto utrhol a začal by riešiť napríklad nesúvisiace veci. Za pódiom sme sa zoradili a šli postupne na “pľac”. Prekvapilo nás, že aj v takú nádhernú nedeľu si našlo vyše 30 000 ľudí čas a prišlo podporiť myšlienky organizátorov Za slušné Slovensko do Bratislavy. Čítaj ďalej…