pri zostupe z vychodnej vysokej. medzi mnozstvom skal aj motyle predsa len nasli to, co hladali
Pri prvej prestávke, len polhodinku od Tatranskej Polianky, sa Oliver sťažoval na ťažkosti. Prekladal nohy lenivo a s problémami. Mal predtým v nohách nejaké tie cyklozáťahy a tiež neľahkú túru cez Bystrú lávku. Všetko zhustené na pár dní a telo začalo protestovať. Potreboval sa napiť, troška to rozdýchať. Ale nebol sám, ktorý cítil nepohodu. Hanka badala kofeínový deficit a, aj keď pije kávu bez cukru, tá moja sladučká z termosky, jej v tej chvíli veľmi bodla. Jaro kávu nepije, tak na jeho povzdychy o točení hlavy pomoci nebolo. Iba voda. Neskôr, keď sme už boli pri Velickom plese, sa k slabosti priznal aj dedo. Povedal, že sa mu zo začiatku akosi nešlo dobre… Môj názor je, že zo začiatku má problém každý. Ale keď sa telo naštartuje, zvykne si na stúpanie, zaťaženie, tak po polhodinke-hodinke, je už nastavené na zdolávanie ešte ťažších prekážok a dokáže veľké veci. Keď hlava chce, telo musí poslúchnuť. … jedine, že by nie, ale to neriešme 🙂 Čítaj ďalej…
Všakovaké jednohubky už som mal za sebou. Pár krát som bol na návšteve pri usmiatej Levočskej na mariánskej hore. Kopček fajný, cieľ ešte lepší. Po šťavnatom stúpaní z Levoče hladí dušu upokojujúce ticho u Mamy. A tá Levočská Panenka Mária je fakt taká zlatučká s milým úsmevom. Stačí k nej prísť a duša zaplesá. Pár krát sa podarilo s rodičmi, s chlapcami, s Milkou zájsť na kopčeky navôkol. Aj Branisko, aj Paršivá, kopčeky v Levočských vrchoch, nad Oľšavkou, … Čítaj ďalej…
Zamestnal som sa u nich. Nie že by to bola úplná katastrofa, ale predtým sa im veľmi nedarilo. Proste to predtým v niečom pokašľali a spamätať sa z toho bolo veľmi ťažké. Začalo sa im zrazu dariť. Jasné, že to nebolo len vďaka mojej prítomnosti, ale mnohí tvrdili, že ten podnik má konečne znova šmrnc hlavne preto, že som tam. Dokázal osloviť mnohých ľudí, ktorí povedzme predtým o túto oblasť ani nezavadili… Tak to trvalo nejakých 5 rokov. Darilo sa mne a darilo sa i firme. Čítaj ďalej…
Čo: koncoročný školský výlet
Kedy: 23.6.2017 – 28.6.2017
Kde: Bijacovce, č.d. 42
Kto: žiaci 1.AG zo Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách (12 kusov) + triedny (1 kus)
Navštívené miesta: Spišský Hrad, Dreveník, Slovenský raj, mesto Levoča, Mariánska hora v Levoči
Strava: navarili, napiekli nám/navarili (opiekli) sme si Čítaj ďalej…
Asi je potrebné hneď v úvode poďakovať. Takže ďakujem. Naplánovali sme si to tak a potom ešte tak, ale ty si nám vytvoril vlastné podmienky, program podľa seba. Naordinoval si nám dobrodružstvo, aké som na turistike ešte nezažil. V tom dobrodružstve si kvalitne premiešal zelenú a žltú so svojimi slzami… Ty si si kedysi vychovával Izraelitov, keď si ich nechal blúdiť po púšti 40 rokov. A nám si to spravil v menšej forme tiež. Chcel si, aby sme sa spoliehali iba na teba. Urobil som tak. Nie len preto, že som ti veril, ale, priznávam, aj zo strachu o tých mladých ľudí, ktorí mi boli zverení. Čítaj ďalej…
“Všetko je milosť, nič iné iba milosť a cez všetko sa dá premodliť.” Toto často opakoval svätý salezián don Ernest Macák. Je to nádherný výrok, ktorý on nielen vyslovil, ale aj žil. Čítaj ďalej…
michele scarponi so synmi giacomom a tommasom (zdroj: twiter michele scarponiho)
Letiaca stolnotenisová loptička narazila do vlaku. Čelná zrážka dopadla celkom dobre. Lokomotíva ju ani nezaregistrovala, no a loptička? Loptička sa odrazila vďaka svojej “dokonalej” pružnosti ale ani nevedno kam. A teraz asi odpočíva niekde povedľa koľajníc v tráve spokojná, schopná ďalej slúžiť svojmu účelu… Čítaj ďalej…
zahrada (zdroj: imavillagebicycle.com)
Ležal som na posteli. Slnko sa už už chcelo schovať za obzor. Za oknom som videl stromy, ako sa jemne kolíšu v rytmoch, ktoré im udáva vietor. Všade bolo ticho. V izbe som bol sám. Zrazu som zacítil vedľa hlavy tiché mihnutie. Pripadalo mi to, akoby mi na vankúš okolo ucha dopadlo ľahučké pierko. Natočil som pomaly hlavu oným smerom a zbadal som ju. Mala na sebe krásne šaty. Neviem povedať akej farby boli. Takú som ešte nikdy nevidel. Boli jemné, až sa zdalo, že keby som sa ich dotkol, tak sa rozpadnú. Miestami boli dokonca priesvitné. Čítaj ďalej…
(zdroj: portrety-kresby.com)
Môj brat sa istého času pokúšal zostaviť svoj (náš) rodostrom. Zaujímala ho otcova línia, a tak skúmal, pátral, vypytoval sa, hľadal. Už si presne nepamätám, po ktorého prapra…pradeda sa dostal, ale bol to obdivuhodný rozkonárený a košatý rodostromisko. Niektoré vetvy boli väčšie, iné menšie, ale všetko držalo pohromade, ako jeden živý organizmus. Vieme, kto sme. Kam patríme. Kde sú naše korene, kto sú naši predkovia. Čítaj ďalej…
dedinka pod hradom (foto: mapio.net)
Kde bolo, tam bolo, v minulom tisícročí, kdesi na Spiši v malej dedinke pod veľkým hradom si odhryzkával sladké dobroty mladosti gymnazista Marek. Premýšľal o svojej budúcnosti, o zmysle života. Ideály, ciele, sny. Vtedy, mu skrsla myšlienka, že by bolo fajn stať sa misionárom. Doštudovať na gymnáziu a svoje kroky spojiť so vznešenými krokmi nejakej rehole. Neskôr sa pobrať na misie a pomáhať tam chudobným, chorým, odkázaným na pomocnú ruku. Čítaj ďalej…
