Marek Šefčík

Ráno vstanete, prežijete v bdelom stave celý deň a potom sa uložíte na nočný odpočinok. Myslím, že je to tak preto, aby si naša hrkálka (teda jej výplň) oddýchla. Mozog potrebuje odpočívať. Fajn. Ale existujú tvory, ktoré to majú vymenené. Hrkálka pracuje v noci a cez deň oddychuje. Netopiere. Tieto maličké stvorenia trávia dni so zatvorenými “očami a ušami” (presnejšie vypnutými ultrazvukovými senzormi) visiac dole hlavou v nejakých zákutiach (viď foto). Čítaj ďalej…

Na úvod jedna vtipotázka: Prečo sa pod policajtom roztopí sneh? Lebo múdrejší ustúpi! 🙂

V tých správach skutočne moderátori hovorili menovite o niektorých primátoroch a zverejnili aj približné sumy, ktorými si predstavitelia miest pomastia vrecká. Aj náš primátor tam bol spomínaný. Nevidím síce do mestskej politiky až tak dobre no napriek tomu, že nesúhlasím so všetkými krokmi či názormi tohto politika, teraz sa musím postaviť na jeho stranu. Správy na Markíze vyvolali prirodzene negatívne reakcie u mnohých ľudí. Áno, aj ja som proti tomu, aby bolo možné udeľovať takéto megalomanské odmeny. Moja predstava by bola, povedzme do výšky 100% jedného priemerného platu (teda trinásty plat). Nie automaticky, ale za dobre vykonanú prácu. V každom prípade musím povedať, že sa naše mesto v rámci možností rozvíja po mnohých stránkach a nepochybne je to aj zásluha primátora… Ale o to tu teraz nejde. Čítaj ďalej…

Liana pár minút po narodení, 3,2kg, 50cm ja

Zbalila si veci a … Chlapci ostali mne. Iná možnosť neexistovala. Teraz, ale nešla na výlet, ale pre najkrajší vianočný darček. Dnes minútu pred obedom, našu rodinku navštívilo veľké šťastie. Narodila sa nám dcérka. Liana. Je to super. Po dvojčatách chlapcoch, veľmi príjemná zmena.

“…a lekári jej odporúčali, aby si to dala zobrať. Vedeli, že sa narodí s ťažkým postihnutím. Neviem prečo si to nechala!? Aj tak zomrelo. Narodilo sa s ťažkou srdcovou vadou, žilo len niekoľko mesiacov a … Neviem, či ju k tomu viedlo nejaké náboženské presvedčenie, alebo čo…?! Otehotnela znova. Teraz majú zdravé. Je na materskej… ” Čítaj ďalej…

Ak sa hovorí o rozšírenej infekčnej chorobe, nepríjemnej epidémii, či dokonca pandémii, vždy je to spojené s utrpením mnohých ľudí, ba často aj s nemilosrdnou smrťou… Dobro a zlo. Alebo presnejšie konanie dobra a konanie zla. So ZLOm sa stretávame na každom kroku. Táto epidémia je po svete nebezpečne rozšírená. Z človeka na človeka so slabšou imunitou sa prenáša priamym kontaktom, ale v súčasnosti je bežný aj spôsob prenosu médiami.

Aj tak som si november 89, na rozdiel od súdruha priemera, všimol. Nie všetkému som hneď rozumel, no môj otec, ktorý sa z tejto zmeny úprimne tešil a angažoval sa vo VPN, mi mnohé vysvetľoval… Sedel som s ním pred čiernobielou obrazovkou nášho televízora a sledoval som vlnobitie na námestiach a tiež majáky na tom mori – rečníkov a pesničkárov. Čítaj ďalej…

Povedal som im, nech mamku poprosia dve sviečky, nech si oblečú vetrovky, obujú topánky a nech ma potom prídu zavolať, že sa pôjdeme trošku prejsť a pomodliť na cintorín. Potešili sa, že ideme na vzduch a relatívne rýchlo boli pripravení na štart. V tom začuli v telke Slovenskú hymnu. Pribehli ku mne do obývačky. “Ide hokej?” – opýtali sa vidiac nastúpených hokejistov na ľade. “Áno, naši budú hrať s Čechmi priateľský zápas v Prahe.” Vypočuli sme si okrem našej aj hymnu súperov, ktorú som si tiež celkom s chuťou zaspieval. Keď skončila, Oliver skonštatoval – “Naša je krajšia.” A Marek diplomaticky na to – “Ja fandím tým, ktorí majú najkrajšiu hymnu.” Usmial som sa. No Markova chvíľa ešte len mala prísť. Pozreli sme si aj úvodné buly. “Poďte sa obuť. Ideme.” Kým sme sa na chodbe obúvali, znova som sa snažil “mudrovať”. “Chlapci,… sú omnoho dôležitejšie veci v našom živote, ako hokej.” – zapotil som. Pohotovo na to zareagoval Maľučký (tak občas voláme Marka – je o tri minúty mladší, ako Oliver a keď sa narodil, mal o 500 gramov menej). A reagoval s kamennou tvárou, keď spravil nečakanú “kľučku” a nechytateľne mi to zavesil rovno do “vinkľa” – “Noo, ocko, napríklad futbal,…” 🙂

V týchto dňoch rozkvitli netradičné lúky… Každý z nás má niekoho, koho mal tak rád a … ten už tu nie je. Máme príbuzných, priateľov, ktorí odišli skôr ako my. Myslíme na nich, možno počas tohto obdobia ešte intenzívnejšie ako inokedy. Ideme na tie plamienkami rozkvitnuté lúky a necháme ako symbol na ich hroboch rozkvitnúť ďalším plamienkom. Čítaj ďalej…

Nedeľa večer je ako stvorená na malé odreagovanie, ponúka čas na návštevu športových, či kultúrnych podujatí. Jedno som si vybral… Minulú sezónu som navštevoval domáce zápasy Skalice pravidelne a často. Brával som so sebou občas aj mojich synov. Raz jedného, inokedy druhého. A bolo sa na čo pozerať. Tí chlapci predvádzali pekný kombinačný hokej a aj keď to nebolo vždy ideálne, tešil som sa z ich výkonov a tlieskal aj po zbabraných zápasoch. Na minulosezónne výkony vo vyraďovacej časti, ktoré tešili fanúšikov hokeja v celej krajine, sa nedá zabudnúť. Ale to je minulosť. Je tu nová sezóna, nové, vyššie ciele. No v pozícii favorita sa už hra tak nedarí… Nedostal som sa zatiaľ, z rôznych dôvodov, ani na jeden ich zápas a tak som si v piatok povedal, že vezmem Olivera a pôjdem sa v nedeľu večer na nich konečne pozrieť. Zvolen sa mi videl ako dôstojný súper. Vedel som, že Zeleno – bílo – zelení nepodávajú výkony, ktoré si zaslúžia pochvalu, ale to, čo som videl dnes, presiahlo všetky moje očakávania…

Čítaj ďalej…