Marek Šefčík

Ej bisťúúú, ale sa im dobre žije… pravda.sk

Súdruh priemer sa čím ďalej tým viac zabára do akéhosi sajrajtu. Ale zjavne mu to neprekáža. Obklopil sa seberovnými Jankom a Vladkom a preto mu vôbec nepríde blbé, že byť na jeho mieste, by mnohí ľudia sami so sebou asi nevydržali. On nijako neodráža, nevyniká. Len perfektne zapadol. Aj okolo seba, v svojej vlastnej socialistickej strane má takých kámošov, ktorí od neho ďaleko neodskočia. Bude končiť štvorročné obdobie ich pobytu pri válovoch a ja som nezaregistroval v tej strane rovného človeka. Keď sa dívam na ich pochybenia, správanie, vyjadrovanie, mám neutíchajúci pocit, že súdruh s červenou kravatou im pri vstupe na jeho socialistickú loď dal vyplniť vstupný test. A v tom mohla byť len jedna jediná otázka, na ktorú keď odpovedali kladne, jeho široká náruč ich objala a prijala na jeho Auróru. “Si … (viď obrázok)?” Čítaj ďalej…

Jozef Kováčik www.postoy.sk

Dnes k nám zavítal. Hovoril pre stovku študentov a niekoľkých pedagógov. Hovoril pútavo, zaujímavo. Rozobral tému médií, reklamy, skrytej reklamy, informácií, ich šírenia, ich vplyvu na naše správanie, odkrýval ich nezmazateľnú stopu, ktorá sa vrýva do nášho podvedomia… “Napríklad táto prednáška… Je to pre média téma?” – opýtal sa v istom momente poslucháčov prednášajúci hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. “Jasné, že nie je.” – odpovedal si vzápätí sám. “Ale keby tu tak spadol plafón a bolo by tu 10 mŕtvych, hneď by sem došli…” – dodal s istotou. Čítaj ďalej…

ilustračné foto www.slobodne-forum.sk

Tlak mi stúpa do závratných výšok kvôli všelijakým debilom. Neviem, čo mám robiť… Ako ďalej? Tu sa môžem aspoň vyrozprávať a dúfať, že mi nejaká dobrá duša v diskusii poradí čo s tým. Snažím sa ľuďom pomáhať. Od začiatku. Síce aj sebe, ale učili ma, že hovoriť treba, že robím pre ľudí. Jednoduchých, obyčajných, slabých, zraniteľných ľudí. Som v tom fakt dobrý. Nie v robení, ale v hovorení. Čo by som bol skromný? Pochválim sa sám, keď ma nikto nepochváli. Vlastne áno, chvália ma. Tí, ktorých mám okolo seba, tí ktorí sa mi tlačia do všade a ešte… do kelu, keď tak teraz nad tým premýšľam, veď mňa chváli takmer polovica národa. Ale problém je v tom, že sú to takí, ako by som vám to na rovinu… a jemne… obalamutiteľní ľudia. Čítaj ďalej…

pf.blog.pravda.sk

Doma v Holíči sme začali prežívať s rodinkou Vianoce a nebolo to nič bežné, ani obyčajné. Vždy sú pekné, iné, výnimočné. Deti nám podrástli, dvojčatá oslávili v decembri siedme a Lianka svoje prvé narodeniny. Oslavujú v tom istom mesiaci, ako Ježiško :). Čítaj ďalej…

ja Liana Šefčíková I. marek šefčík

Veľa som sa toho, za ten rok, naučila i dozvedela. Ale poďme pekne po poriadku. Pamätám si, ako som bola kdesi, kde mi bolo fajn. Tepluuučko. Potom prišiel zlom. 9.12.2008 ma nejakí bielo-zelení mimozemšťania vybrali z môjho sídla. Získala som voľnosť, to áno, ale tá zima bola krutou fackou. Aj som si porevala. Čo je? Nesmejte sa! Som predsa ženská a môžem si zakričať kedy chcem. A vtedy som chcela… Čítaj ďalej…

Čo už? Postavia nám novú… www.kscm.cz

Postarali sme sa oň. Dali sme mu najesť. Okúpal sa a začal s nami žiť. My sme mu chceli pomôcť, postaviť sa na vlastné nohy. Manželka je na materskej, stará sa o malú Lianku, varí, aby dvojčatá mali čo obedovať, keď sa vrátia zo školy. Perie, žehlí,… Aj jemu, tomu človeku. Ja chodím dennodenne do práce a snažím sa finančne zabezpečiť svoju rodinku. Aj jeho. Toho človeka. Robím čo môžem, ona robí, čo môže. On nič. Nepomôže doma, nechce sa ani zamestnať. Platím zaňho odvody štátu. Aj tak tam už má sekeru, ktorú, pri jeho prístupe, nemá šancu uniesť. Ale on sa s nami furt s úsmevom naje, poprosí si stále aj pridať a opakuje dokola, že sa oňho musíme starať keďže sme sa ho ujali. Vraj ho nemôžme z bytu vyhodiť. Že na to nemáme právo. Minule, keď som mu povedal nech si hľadá prácu, alebo nech sa od nás poberie, mi odsekol, že pôjde, keď mu kúpim nejaký byt. Dofrasa! Mám starosti, ako zabezpečiť svoju rodinku teraz, nie to ešte do budúcna a on chce odo mňa byt. Dožralo ma, keď ešte s úsmevom dodal, že si mám zobrať pôžičku a z toho mu mám ten byt kúpiť. Je mi do plaču a od zlosti mi vrie krv! Veď ja sám mám na krku hypotéku, ktorú so zaťatými zubami splácam! A on? To životné minimum, ktoré dostane od štátu, odnáša pravidelne do neďalekej krčmy. Nie tak dávno sa vrátil v noci ožratý “domov” a vyhodil nám cez balkón skriňu. Vysvetlil mi to potom tak, že jemu sa už zdala stará a nepotrebná… Čítaj ďalej…

sloboda, pravda, viera, láska … hovorí vám to niečo? cunovo.info

Všetko sa zbehlo rýchlo. Mnohému som nerozumel. Ani som nemohol. Ale chladné, dlhé novembrové večery mali akýsi neobyčajný náboj. Na mame toho veľa badať nebolo, ale do otca vošla iskra, ktorá sa v ňom rozhorela. A potom už horel a horel. Neviem presne prečo, ale zaujímalo ma čo sa to deje. Pýtal som sa a otec mi to vysvetľoval. Nie, jasné, že to všetko muselo byť zostručnené a podané tak, aby som to vo svojom veku strávil, ale otec mal takú radosť, že by to vtedy bol ochotný hovoriť aj vám. Stačilo sa opýtať. Pamätám si, že začal chodiť po večeroch na nejaké stretnutia, nosil na kabáte také modročervené véčko a s otvorenými ústami sa díval do tej bedne. Ja som na mítingy nechodil, ani véčko mi nedal, ale cengot kľúčov som sledoval s ním… Čítaj ďalej…

jednoduchosť, aby neunikla podstata www.stakcin.eu

Na  základnej škole usporiadali pre deti halloweensku diskotéku. Vyrezávané tekvicové gebule, strašidelné masky, hluk.

Naša bambuľka… ešte bez pasu. Milka

Minule sme boli v Skalici v nemocnici na kontrolu s našou malou Liankou. Ja, Milka a ona. Keď sme sa vracali domov, na autobusovej zastávke smerom zo Skalice čakala na autobus nejaká pani. Nikto iný, len ona. Zastavil som a ponúkol som jej odvoz do Holíča. Nasadla. Dali sme sa do reči. Oproti mne išlo auto, ktoré bliklo svetlami a ja som si uvedomil, že som na tie svoje zabudol. Zapol som ich a v tom tá pani vyklopila zážitok z predchádzajúceho dňa. Celý večer vraj preplakala. Jej syn si robil vodičák a včera mal opravné skúšky – hovorila. Prvý krát to nespravil, lebo na skúškach prekročil na nejakom úseku rýchlosť. A opravnú jazdu si odkrútil takmer bez chyby. Takmer. Dojazdil a policajtka, ktorá kontrolovala jeho jazdu ho zlikvidovala. “Viete, čo ste spravili? Ja som sa nepripútala a vy ste ma na to neupozornili!” A bolo po vodičáku. Už opravného termínu niet. Maminých 11 tisíc je v háji. Čítaj ďalej…

Oliver foto – ja

Úprimnosť je super. Nezatĺkať, neklamať, nevykrúcať sa, byť čistý. To je dnes často vzácnosť, ktorá sa medzi dospelákmi cení. Ríša detí je týmito vlastnosťami popretkávaná podstatne viac.