Balvan
Čo už? Postavia nám novú…
www.kscm.cz
|
Postarali sme sa oň. Dali sme mu najesť. Okúpal sa a začal s nami žiť. My sme mu chceli pomôcť, postaviť sa na vlastné nohy. Manželka je na materskej, stará sa o malú Lianku, varí, aby dvojčatá mali čo obedovať, keď sa vrátia zo školy. Perie, žehlí,… Aj jemu, tomu človeku. Ja chodím dennodenne do práce a snažím sa finančne zabezpečiť svoju rodinku. Aj jeho. Toho človeka. Robím čo môžem, ona robí, čo môže. On nič. Nepomôže doma, nechce sa ani zamestnať. Platím zaňho odvody štátu. Aj tak tam už má sekeru, ktorú, pri jeho prístupe, nemá šancu uniesť. Ale on sa s nami furt s úsmevom naje, poprosí si stále aj pridať a opakuje dokola, že sa oňho musíme starať keďže sme sa ho ujali. Vraj ho nemôžme z bytu vyhodiť. Že na to nemáme právo. Minule, keď som mu povedal nech si hľadá prácu, alebo nech sa od nás poberie, mi odsekol, že pôjde, keď mu kúpim nejaký byt. Dofrasa! Mám starosti, ako zabezpečiť svoju rodinku teraz, nie to ešte do budúcna a on chce odo mňa byt. Dožralo ma, keď ešte s úsmevom dodal, že si mám zobrať pôžičku a z toho mu mám ten byt kúpiť. Je mi do plaču a od zlosti mi vrie krv! Veď ja sám mám na krku hypotéku, ktorú so zaťatými zubami splácam! A on? To životné minimum, ktoré dostane od štátu, odnáša pravidelne do neďalekej krčmy. Nie tak dávno sa vrátil v noci ožratý “domov” a vyhodil nám cez balkón skriňu. Vysvetlil mi to potom tak, že jemu sa už zdala stará a nepotrebná…
Vrcholom všetkého ale bolo, keď som sa vrátil z práce a našiel som ho, ako pílkou na železo odrezáva radiátor v obývačke. Bol ožratý a kričal, že ak mu znova nepožičiam peniaze, tak to dokončí, predá radiátor v kovošrote a kúpi si čo potrebuje. Čo som mal robiť?
Viem, že vykradol potraviny… Povedal som to polícii, ale tá prípad pre nedostatok dôkazov uzavrela.
U nás je mu teplo, nie je hladný, je oňho postarané. On sa má dobre, ale ja už mám z toho nervy napnuté ako struny. Dlho som hľadal riešenie. Ako z toho von? Čo s ním? A premýšľal som takto – ja mu nevládzem kúpiť bývanie. Ale keby sa tak viacero ľudí poskladalo, mohlo by to vyjsť… Bývam v paneláku, kde je 48 bytov. Všetko klaplo. Ľudia z paneláku to chápali. Svojim správaním obťažoval dennodenne aj všetkých susedov. Poskladali sme sa mu teda na byt. Vyhliadli sme niečo, hneď vo vedľajšom paneláku. Býva tam. Sám v dvojizbovom zariadenom byte. A zaregistroval som znova problémy. Slzy v očiach majú tentokrát všetci jeho susedia. Dokonca sa niektorí plánujú odsťahovať! Jeho spôsoby sú vraj neúnosné. Smrad, čo sa šíri z jeho bytu je nedýchateľný humus a kopy špiny a odpadkov pod jeho oknami a pred dverami na chodbe nestačia odpratávať…
Vrazili sme doňho kopec peňazí, postarali sme sa o to, aby mohol normálne bývať a on sa nám za to “odvďačuje”.
Pozerám tak na moje tri deti a premýšľam, čo by sa muselo stať, aby im takto zadarmo, niekto niekedy v budúcnosti kúpil byt!? Inú možnosť nevidím, len jeho cestu… Detičky moje, musíte zneužiť všetko a všetkých, ktorí vám vlezú do cesty a dostanete sa k bývaniu zadarmúčko. Iní sa vám poskladajú…
80 000 € stojí čistenie istého sídliska v Košiciach. Poskladali sa na to obyvatelia mesta (všetci, okrem tých, ktorí na sídlisku bývajú). To sa opakuje rok čo rok.
Na inom mieste im vystavali niekoľko bytoviek s tým, že chatrče zbúrajú a presťahujú sa do nového. Chatrč nepadla ani jedna, radiátory v bytovkách o niekoľko dní takmer všetky.
Európska únia ponúka zas v inej obci 80%-né financovanie výstavby 25-tich nových domčekov pre ľudí, ktorí žijú v chatrčiach v úbohých podmienkach na severovýchodnom okraji dediny. Obyvatelia podpisujú petíciu proti tejto investícii, pretože nechcú nechať vybudovať ďalšiu osadu, ktorá bude svietiť a “skrášľovať” aj východný okraj obce.
Bol som niečo vybavovať na sociálnom a poslali ma preč s tým, že mám ešte vyplniť to a to tlačivo. Za mnou stála obyvateľka spomínanej osady, ktorá len zahlásila čo chce a pani za okienkom jej všetky tlačivá poslušne vypísala.
Na východe Slovenska je raj. Fakt. Myslím ten Slovenský. Fantastické, krásne miesto. Mýtnikmi sú tam ale obyvatelia ďalšej osady. Turisti tam prechádzajú so strachom a chúdence stromy… tie v čase žatvy (rozumej vykurovacia sezóna) padajúúú jedna radosť. A na vine nie je vietor.
Dalo by sa pokračovať, ale myslím, že stačí. Každý vie, o čom je reč. Zhrniem to.
Mocné štáty únie nás kritizovať budú furt. Za tzv. rómsku politiku. Aj prachy nám dajú, aby sme sa starali radšej my. Aby náhodou, niektorí z tých osád k nim neemigrovali.
Čaplovič a jemu podobní si zas spravia čiarku, že niečo v tejto oblasti spravili. Ale je to len o prevalení akéhosi balvanu, ktorý raz už neprevalí nikto. Ten balvan raz prevalcuje nás.
A že je niekto diskriminovaný? Áno. Súhlasím. Ja a moji susedia, že sme museli s tým človekom vydržať, všetci, ktorí sa skladáme na ich nové bývanie, všetci, čo sa bojíme prechádzať pokojne ich osadami, my, ktorí sa pred cudzincami musíme hanbiť, keď s nimi prechádzame Slovenským rajom.
Aby som bol spravodlivý, tak spomeniem, že sú Rómovia, ktorí nezneužívajú systém, ktorí pracujú, študujú, snažia sa. Česť im. Nemôžu za tých ostatných. Na druhej strane sú bieli, ktorí by si s tými, na ktorých všetci doplácame, mohli ruku podať.
Dobré by bolo aj navrhnúť riešenia, nie len biť päsťou do vody. Viem. Nie som síce odborníkom a článkom som chcel len upozorniť na zväčšujúci sa balvan alebo len tak sa “vyrozprávať”, ale aj tak niečo skúsim. Tí, ktorí chcú pracovať, ktorí si aktívne hľadajú prácu musia mať výhody. Nesmie to byť predsa naopak.
“Dajte peniaze z fondov na spolufinancovanie bývania mladých rodín, ktorých členovia sú, alebo v budúcnosti budú produktívni a nehádžte tie milióny do bezodných studní!”
Doplnenie 2.12.2009 10:30
Vzhľadom na nedorozumenie, ktoré som zachytil v diskusii, musím niektoré veci dovysvetliť. To, že bol niekto, kto u nás býval a správal sa tak, ako je uvedené v článku, je čistá fikcia, ktorá mala byť len metaforou na “ich” správanie sa v našej spoločnosti. Ospravedlňujem sa za vzniknuté nedorozumenie.
