Marek Šefčík

Už sme si zvykli. Ak nelikvidujú, tak aspoň poriadne zjazvia! Naša vláda tu zanechá nezmazateľné stopy. Sú to ale kroky na pokraji priepasti… Začína sa tu prebúdzať diskusia o reforme školstva. Aj minister tohto rezortu tu predsa musí nechať niečo, aby sa naňho nezabudlo. Pustil sa teda do “práce”. Presnejšie povedané vymenoval komisie, zadal im úlohy a vypísal šibeničné termíny. Nech verejnosť vidí, že sa niečo deje. A najlepšie by bolo, keby sa, samozrejme, ukázali výsledky ešte do nasledujúcich parlamentných volieb. Toto sa javí ako priorita a na odbornosť, pripravenosť, logickosť reformy sa až tak nehľadí.

Čítaj ďalej…

Dnes ráno sme sa dozvedeli šokujúcu správu zo zámoria. V zápase NHL Buffalo – Florida nášmu hokejistovi Richardovi Zedníkovi išlo o život. Mráz mi behal po chrbte, keď som sa dozvedel, čo sa v skutočnosti stalo… Čítaj ďalej…

Išlo o príbeh z obdobia 2. svetovej vojny, situovaný do toho najväčšieho pekla, ktoré vtedy na Zemi bolo. Osvienčimsky koncentračný tábor. Čítaj ďalej…

Chlapík na autobusovej stanici leží na zemi a chrčí. Má nejaký problém. Tucty ľudí prechádzajú okolo neho a nevšímajú si ho. Je predsa ožratý. Dobre mu tak – myslí si väčšina z nich. A skutočne to môže byť pravda… Čítaj ďalej…

Pán priemer, vy spolu s vašimi kamarátmi máte akési nečakané problémy!? Píšem preto, lebo som odhalil váš najväčší problém… Čítaj ďalej…

Pamätáte si na rok 1998? Ja veľmi dobre. Jeden športovec zo Spišského Štvrtku, človek plný energie, vysadol na bicykel a jazdil po celej krajine. Bol vtedy ako maják v tme. Už to vyzeralo zle a svitla nádej. Slovensku. Čítaj ďalej…

Priemer sa so svojimi sympatickými “spoluvladármi” Vladkom a Jankom dohodol, že do Rady STV a SRo dosadia svojich ľudí. Čítaj ďalej…

Od ostatných parlamentných volieb ešte neubehlo veľa času a, bez ohľadu na to, čo sa bude diať do tých ďalších, vieme podať celkom presné hodnotenie. Táto vláda je o ničom! (Joj jak sa kontrolujem.) Čítaj ďalej…

17.november 1989. Príchodom tohto dňa sa mnohé udialo a mnohé zmenilo… Čítaj ďalej…

Odchádzal som v piatok večer na šachový tréning. Už som bol obutý a len tak mi vyletelo z úst… nie, nie, protéza to nebola :), ináč… utrúsil som… nie, znova zle, s trusom to nemalo tiež nič spoločné… takže vážne – povedal som manželke: “Ani pusu mi nedáš, veď to môže byť naše posledné lúčenie!?”

Čítaj ďalej…