Mám väčší strach z neho
Také ortopedické mal...
Výťah. Taká búdka, v ktorej sa človek zdržiava len nevyhnutný čas. Keď cestuje. Nie horizontálne, ale vertikálne. Výťah. Izba, v ktorej sa stretávate so susedmi na pár sekúnd. Dnes som stretol niektorých takých i onakých…
Z výťahu na prízemí vystúpili dvaja ľudia. Noví susedia. Z najvyššieho poschodia. Zhodou okolností tmavšej pleti. Možno nie podstatná vec, ale pre tento článok áno. Oni vystúpili a do tohto veľkého nákladného výťahu sme sa natrepali my. Ja, moje tri deti, ešte susedka a mladý sused so psom. Myslel som, že chvíľu “pocestujeme”, pozdravíme a rozídeme sa. Ale vo výťahu sa odohral aj krátky monológ toho asi 20 ročného psovoda. “To čo to tu máme za návštevníkov? Preháňajú sa tu… O chvíľu ich tu bude toľko…” Tento “sympaťák”, ktorý narážal na tých, ktorí pred chvíľkou vyšli z výťahu, mal vyholenú hlavu, ortopedické topánky :), oblečené biele tričko a na ňom čiernu vestu. Na rukáve tej vesty znak i nápis Slovenská pospolitosť a na chrbte pozdrav Na stráž! Všetko toto som si všimol, keď vystupoval z výťahu…
Môj pocit v tej chvíli bol jasný – Ja sa bojím skôr jeho a nie ich. Bŕŕŕ…
Marek, to treba byt ostrazity…
ten “psovod” je majitelom bytu? alebo iba najomca?
milka, ten psovod zije so svojimi surodencami a rodicmi v byte, ktory vlastnia.
@Marek Šefčík
tak o to je to prakticky horšie…
u nas ked bol problem s niekym a bol iba najomcom, nebol problem dotlacit majitela bytu k tomu, aby vypovedal najomcovi zmluvu… tento psovod pravom vyvolava v Tebe obavy…
Ten psovod je urcite velmi zakomplexovany, tiez pocuvam navrhy ako sa vysporiadat s “farebnymi”. Mrzi ma ze aj krestania maju cudne nazory na svojich bliznych.
Staci si precitat v modlitebnom spevniku z roku 1992 na str.93 odst. 3