Moderné ženy
Vždy som túžila po voľnom partnerskom vzťahu dvoch slobodných bytostí, keď má každý vlastné súkromie a zázemie. Manžel sa v mojich predstavách šťastného života nikdy nevyskytoval. Dieťa áno. Dokončila som školu, zamestnala som sa v reklamnej agentúre, podarilo sa mi našetriť na byt. Chýbalo mi bábo. Nie muž. Nemám nič proti opačnému pohlaviu, naopak, som zástankyňou dobrého sexu, poznala som viacerých partnerov. Rada sa zabavím, rada si užijem, ale po sobášnom liste nebažím. Otca dieťatka som si starostlivo vyberala. Žiadny vyplašený zajac. Štyridsiatnik, slušne spoločensky postavený, majetný, rozvedený, tri deti. Je veľkorysý a slobodomyseľný. Vyhovuje mi, že nás dennodenne neotravuje, že nie sme zo seba frustrovaní. Som spokojnou slobodnou mamou, lebo takto som to vždy chcela.
Odcitoval som to presne. To sú slová istej 31 ročnej Petry, ktoré mi prečítala manželka z nejakého časopisu. Určite sa nájdu takí, ktorí so mnou nebudú súhlasiť, no aj tak chcem povedať – čo veta, to „perla“.
Pripomenulo mi to inteligentov v ríši živočíchov, konkrétne usilovné včielky. A to doslova. Matka sa nechá od trúdov iba oplodniť a potom tých darmožráčov robotnice nemilosrdne z úľa vyženú. Ich rola začína i končí oplodňovaním. A potom von!
Neskôr som si spomenul na poľných zajačikov. Zajačica si len tak pobehuje, až kým nestretne nejakého šikovného zajačika. Ten neváha ani chvíľku a milú slečinku bez dlhého a nudného zoznamovania … (nebudem sa o tom do podrobností rozkecávať). A keď už si „užili“ rozídu sa podľa hesla mne nič tebe nič, každý v svoju stranu.
A napokon som si spomenul na „dokonalých“ chladných robotov. Chceme ich vyrobiť bez najmenších chýb, no stále to nie sú ľudia, vždy im čosi podstatné chýba.
Takže milá Petra a ďalšie moderné, emancipované, priebojné, rozhľadené ženy. Fandím vám, ale v tejto veci robíte, podľa mňa, obrovskú chybu. Myslím, že sa dá byť modernou ženou aj v usporiadanom manželstve, ktoré so sebou prináša nesporné výhody. Samozrejme, treba si tú svoju polovičku do spoločného života uvážlivo vybrať. Dobrý partner je obrovskou psychickou oporou. Má, ako otec, nenahraditeľnú úlohu pri výchove (genetika nie je všetko). Aj po ekonomickej stránke je lepšie žiť z dvoch príjmov…Dalo by sa pokračovať, no zakončím to z pohľadu vášho dieťaťa. Asi vám stačí jedno dieťa, no jedináčikovi je veľmi ťažko. Sám vás, skôr či neskôr, poprosí o súrodenca. Vy už nebudete chcieť, bude toho na vás veľa. Ako mu budete v budúcnosti vysvetľovať, že ste jeho ocka odsunula na nepotrebnú koľaj tak, ako to robia včeličky trúdom? Ako mu vysvetlíte, že ste si užívala, ako zajačica na poli? A budete mu vôbec spomínať to, ako ste si starostlivo vyberala pôvodcu spermií, z ktorých vznikol, a že aj tak to nie je ono, že má chýb viac než dosť, a že ste si ho vysnívala omnoho lepšieho, krajšieho, …?
Bolo by na svete lepšie, keby sme sa správali ako včeličky, či zajačiky na poli? Či nie je človek viac ako včielka, zajačik, či robot? V ríši ľudí by to malo fungovať ináč. Lepšie.
Manželstvo ustanovil Boh. A dobre vedel, čo robí…