A bude ešte horšie… Vraj.
Do škôl prichádza čím ďalej, tým viac detí s poruchami správania. Vychovávatelia, učitelia sú vystavení situáciam, s ktorými sa ich predchodcovia stretávali iba ojedinele.
Niektoré deti, či študenti sú ťažko zvládnutelní. Na mnohých základných aj učňovských školách je to dosť zlé. Stredné školy a gymnázia si ako tak držia štandard, ale aj tu sa to v ostatnom období zhoršilo, napriek tomu, že ich študenti majú väčšiu motiváciu byť lepší a niečo sa naučiť. Chcú totiž dobre zmaturovať a dostať sa na vysoké školy.
Viem, že v niektorých triedach na ZŠ alebo učňovkách plní učiteľ predovšetkým funkciu vychovávateľa. Poviem to hrubo a nadnesene, no niekedy ide fakt o to, aby sa žiaci navzájom nepozabíjali a v neposlednom rade, aby aj sám učiteľ niečo fyzické, či slovné “nekúpil”. Ak všetko ide podľa plánu, tak sa dokonca stíha aj čo to prebrať z predpísaného učiva.
Niekde to je o niečo lepšie, inde si myslia, že ešte lepšie. Ale aj tam sa to s najväčšou pravdepodobnosťou zosúva smerom dolu. Možno pomaličky, ale predsa.
Pokúsim sa v ďalšom aspoň dotknúť niektorých, podľa mňa, tých najvážnejších dôvodov, prečo je to tak…
Školy sú financované podľa počtu hláv, ktoré príjmu. Hláv je málo. Berú teda všetko. Hlava ako hlava. Je jedno, čo je v nej. Ešte žijú aj zo sponzorských darov. Aj z peňazí rodičov. “Milí kolegovia, ako by som vám to… Jožkov otec našej škole dosť pomáha, spolufinancuje tento projekt. Sme mu zaviazaní.” – hovorí riaditeľ istej ZŠ na pedagogickej porade. Jožko je pritom grázel.Zaslúžil by si minimálne dvojku zo správania. Navyše na všetko kašle. Nič sa neučí. Vie, že aj tak neprepadne. Je si vedomý toho, že ho nevyhodia. A predstavte si, že je v triede takých Jožkov viac. Zhnité jablko medzi zdravými. Výsledok?
… Napadlo mi, že o Jožkoch spieva výstižne Daniel Landa v jednej skladbe – “… a tak životem šel tenhle tlustínek, cestu mu vyšlapal jeho tatínek. Na drahej fráček malej vodznáček, hajzlík vod kosti, co má rád sladkostí… má velký ambice, hlavně v politice…”
A potom je tu ešte Ferko. Ten patrí do inej skupiny žiakov. On a jemu podobní by mohli mať ťažké srdce na nás, za to akí sú. My, ako rodičia nezvládame výchovu svojich detí. Aj preto, lebo máme x “podstatnejších” vecí, ako sú naše deti. Nemáme na nich čas. Ulica si ten čas určite nájde. Ale Ferko má ešte väčší problém. Je z rozvadenej, prípadne neúplnej rodiny. Niečo v jeho výchove absentovalo. Iste, sú výnimky, ale to sú fakt iba výnimky. Ferko z veľkej miery za svoje nekontrolovatelné prejavy nemôže. Jeho rodičia sa pohádali a ich, na piesku vystavané, manželstvo sa zrútilo. Je zarážajúce, koľko manželstiev sa dnes rozpadá. Často pre hlúposti. Napríklad pani Paroubková, od našich susedov, sa predviedla pred novinármi, keď ako dôvody rozvodu uviedla, že manžel číta iné knihy, pozerá iné filmy,… Ja sa čudujem, ako to s ním vôbec tak dlho vydržala!? Strelene vyzerá tiež návrh nemeckej poslankyne – uzatvárať manželstvo na dobu určitú! Tu vidno absenciu aj najmenšej štipky súdnosti i zdravého rozumu.
A bude ešte horšie… Ja chcem veriť, že nie. Ale čo s týmto – Budú títo Jožkovia a Ferkovia schopní vytvárať plnohodnotné, pevné manželstvá? Budú mať dobré predpoklady na vychovu detí? Budú to zvládať lepšie ako my?