Komu patríme?
Odjakživa na tomto svete zápasia medzi sebou dobro a zlo. Je jedno bojové pole, kde dobro zlu uštedruje porážku za porážkou. Je to rozprávka. Tam zlo nemá šancu a hoci aj po tvrdom boji, predsa stále víťazí dobro. Reálny život je však už o niečom inom…
Súboj vojsk dobra a zla tu bude vždy. Stále bude zlo kráčať vedľa dobra a vždy bude číhať na svoju šancu. A zaútočí. Zas a znova. Do konca sveta. To tvrdil aj Kristus, keď rozpovedal podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. “… Nechajte oboje rásť do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.” (Mt 13,30) Teda predsa len sa zlo od dobra oddelí, ale až v ten deň…
Veríme, že dobro má svoju reálnu podobu a Boh je nekonečné Dobro. Aj zlo má svoju tvár. Aj šéfa. A moc. Tak, ako existujú kresťanské, či iné spoločenstvá, ktoré sa modlia k Bohu, tak sú medzi nami služobníci zla, ktorí vzývajú satana. Tak, ako máme my symboly – kríž, horiaca svieca, ruženec,…, tak majú oni tie svoje – obrátený kríž, číslo šelmy, gestá rúk,…
Zlo sa v našej spoločnosti lepšie predáva, je žiadanejšie a vyzerá “štýlovejšie” v médiách a dobro je naopak zaznávané, vysmievané, pošliapavané a jednoducho sa nenosí.
Spomeniem dve veci, ktoré ma zarazili v minulotýždňovom televíznom vysielaní. V reklame na rýchly internet sa spomína, že jeho rýchlosť je ako rýchlosť tigra (ak si dobre pamätám) a paušálny mesačný poplatok je, akoby náhodou, presne diablovo číslo, o ktorom apoštol Ján napísal: “… Kto má rozum nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.” (Zjv 13,18) Presne toto číslo si na svoje telo dávajú tetovať satanisti a s obľubou ho používajú. A presne toľko je aj mesačný poplatok za ten internet. Náhoda? Nemyslím. Diabol skutočne medzi nami intenzívne pracuje a teší sa, ak s ním, či už vedome, alebo nevedome spolupracujeme.
Mám rád hudbu, spev. Občas si preto pozriem aj vychádzajúce spevácke hviezdy v Superstar. Minulé finálové kolo bolo však pre mňa prisilnou kávou. Malo sa niesť v znamení rocku. No niečo ma na tom veľmi vyrušilo. Údajne najlepší moderátori sa predháňali v “rockových” gestách a symboloch. Mnohokrát počas prenosu rukou ukazovali satanistický symbol. Len tak akoby nič. Neriešim, či rozumeli tomu čo ukazovali. Väčším problémom je, že ich žerieme. Teda prevažne tá mladšia časť populácie. Násťroční ich slepo napodobňujú v obliekaní, či v iných veciach a dá sa predpokladať, že ich môžu nasledovať aj v tomto. A ešte na okraj, keď sa istá semifinalistka priznala, že je veriaca, hneď mal Adelka naporúdzi nemiestne poznámky o pokrstených porotcoch, či posvätenom mikrofóne… Trápne.
Aj vy cítite, že satanove “produkty” a výsmech z veriacich sa v médiách veľmi dobre predávajú? Sme tomu na vine my všetci, ktorí sme k zlu ľahostajní. My a naša nevedomosť. My, ktorí si nič nerobíme z toho, že naše deti napodobňujú takéto pochybné “celebrity”. My, ktorí im nevieme ponúknuť a predstaviť lepšie vzory. My, ktorí sami nie sme pre ne dobrými vzormi.