Ľahol som si a okno som nechal odchýlené. Milka si ľahla tiež a okno nechala tak. Ja so spánkom nemávam problémy, len tak ľahko ma niečo neprebudí. Ona počuje každé šuchnutie. Túto noc si vybrala ako termín svojej netradičnej návštevy akási kobyla. Teda, možno to bol kôň. V tej rýchlosti som to nepostrehol.  Dvoj – troj centimetrových lúčnych koníkov budem oslovovať koník, alebo kobylka, ale toto, čo pristálo v našej spálni si nezaslúži žiadne zdrobneniny. Niečo sa šuchlo a Milka sa prebrala. Snorila po izbe. Najskôr si myslela, že spadol nejaký papier z police, alebo že to bol nočný motýľ, prípadne, že sa jej niečo snívalo. Nič nezbadala, tak si ľahla, zhasla svetlo a snažila sa zaspať. Po chvíľke na to ju ale vyrušil ďalší hluk. Ponad tvár sa jej preniesla helikoptéra, ktorá pristála na vankúši medzi nami. Rozžala a vydesená ma budila a volala na pomoc. Keď som rozlepil oči, zbadal som toho koňa. Dobrých osem, deväť centimetrov. Vzal som uterák a začal odchyt. Na prvý šup to vyšlo. Zajatú korisť som potom bežal vypustiť z balkóna na slobodu. Trhol som uterákom a chcel som ísť dnu, ale zrazu som pocítil zvláštne škrabkanie na pravom stehne. Vyzeralo to tak, že tomu koňovi, či čo to bolo, sa u nás tak zapáčilo, že sa chcel nepozorovane odviesť na mojej nohe nazad do postele. Samozrejme, bol som proti a nepríjemného šteklivého pocitu som sa šmahom ruky zbavil. Jasne som tej kobyle dal najavo, že idem domov a jej domov je na slobode… Milka mi potom ešte popísala svoje nepríjemné pocity (nemusí takú háveď) – že keby jej to sadlo na nos, alebo na ústa, no fuj. Ešte sme sa na tom dobre zasmiali a potom sme už obaja sladko zaspali. Teda aspoň ja.

Táto udalosť mimoriadnym spôsobom oslabila moju pozíciu pri vyjednávaní o spánku pri otvorenom okne. Moje zdravotné argumenty nabúral akýsi kôň, ktorý dal Milke do rúk silný protiargument. Riešením by mohli byť siete proti hmyzu, no myslím, že tento, bojím sa povedať hmyz, by to možno aj prerazil.

Dobrú noc  🙂