O čom rozmýšľate, detičky moje?
 |
Večer sme uložili, ako obvykle, chlapcov spať. Bolo tesne pred deviatou a stále som počul z ich izby nejaké zvuky. Vošiel som k nim do tej izbovej tmy. Už pri stlačení kľučky som počul cupitanie, dobre, dobre, teda dupot a olympijské skoky do postelí. Sadol som si k Marekovi a spýtal sa, prečo ešte nespia. Chvíľočku partizánsky mlčali. Aj ja. Oliver to nevydržal a ticho prerušil. “Ocko?!” – oslovil ma. “No čo je?” – reagoval som. “Boli traja opití ujovia.” Tejto jeho vete som nerozumel. Mrkol som na zatiahnuté žalúzie, či náhodou nevyužili nočné kino. Ale z deviateho poschodia? “Akí ujovia? Kde?” – zaujímal som sa. “Jeden tam ležal, keď sme išli zo škôlky na Valšu, druhý cikal na stĺp a tretí Náčelník.” – vysvetľoval Oliver a spolu s Marekom sa začali rehotať. A ja s nimi. “Dobre, tak už spite. Dobru noc.” – rozlúčil som sa a šiel som referovať manželke o čom tí naši experti rozmýšľajú. Dnes sa boli s Milkou prejsť a šli okolo miesta, ktoré im bolo povedomé. “Mami, keď sme išli zo škôlky sa prejsť na Valšu, tu ležal jeden ujo. Buď bol opitý, alebo ho niekto zabil.” – referoval Oliver. Asi by bolo krajšie, keby si vybral možnosť spal, ale čo už, keď dokonca aj tie rozprávky násilie neobchádza… Ten cikajúci chlap, bola ešte staršia udalosť. To som s nimi bol zas ja a vysvetliť im, prečo za bieleho dňa v meste dospelý chlap ovlažuje stĺp svojim močom, sa ináč ako pravdou nedalo. No a Náčelník je najčerstvejšia udalosť. Vracali sme sa včera predpoludním z mesta domov a oproti nám sa, po chodníku, tackal neupravený chlap a čosi vykrikoval. Keď sme sa míňali, tak ma pozdravil – “Zdravím, náčelník!” “A ako ti to povedal? A prečo náčelník? Prečo mu až gate trčia z nohavíc?” – začali nás otázkami bombardovať chlapci. Pravdu von. “Lebo je opitý.”
My dospelí berieme všetko s určitým nadhľadom. Selektujeme nepodstatné od podstatného. Deti, vo svojich “hrkálkach” uchovávajú veci, o ktorých často ani nevieme. Nasávajú všetko zo svojho okolia. Pozitívne, ale i negatívne vzory. Učia sa rozlíšiť dobré a zlé. Teším sa, že traja opití ujovia sú pre nich výnimočnými udalosťami, o ktorých premýšľajú a neberú ich ako bežnú, každodennú záležitosť.
“Mama, otec, ďakujem vám, že aj v mojom detstve boli opití ujovia výnimočnými udalosťami, a že ste mi pozitívnym príkladom pomohli jednoducho rozlíšiť dobré od zlého. O to isté sa budem usilovať aj ja.”
Dobré i zlé skúsenosti, pozitívne i negatívne vzory budú mať všetky deti na očiach stále. Dôležité ale je, aby ich vedeli rozlíšiť a tak si potom správne tú svoju cestičku vybrali.
