Štvrtý raz a … neúspešne
Už máme čosi za sebou. Odžité, odpracované. Náš majiteľ nás symbolicky vyniesol sem, aby nám tak poďakoval a vzdal hold. Zaslúžime si to. Už si teraz iba vylihujeme na vysokej skale a pozorujeme. Vedľa nás je dvojkríž, váš symbol. Máte tisícky príbehov, o ktorých by sme vedeli dlho predlho hovoriť. Mieša sa v nich odhodlanie, vytrvalosť, šťastie, pot, prekonávanie seba samého, láska k prírode, k horám…
Vidíme príbeh jednej rodinky, ktorá zdoláva tatranské štíty trojgeneračne. Deti, rodičia, starí rodičia. Boli už aj na Slavkovskom, Jahňacom štíte, Poľskom hrebeni a Východnej Vysokej, Prednom Solisku, či Bystrom sedle, prechode medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou. Aj oproti na Kráľovej holi boli. A teraz? Vybrali si Kriváň. Babka má síce 63 rokov a už 4 roky umelý kolenný kĺb, ale zvláda to statočne. Naposledy tu bola pred 13 rokmi so svojim manželom. Skonštatovala, spoločne s ním, že teraz to bolo omnoho náročnejšie ako vtedy. A rovnako ako minule na Východnej Vysokej, aj teraz na Kriváni povedala, že je tu naposledy. Cíti to tak. Jej synovi pri tejto jej vete iba zovrelo hrdlo a teraz, keď týchto pár riadkov za nás píše, mu stekajú po tvári slzy. V hlave mu prebleskla myšlienka vďačnosti svojej mame i otcovi, ktorí boli a sú inšpiráciou lásky k horám preňho a verí, že i pre jeho deti…
Milka, Marek, Oliver, Marek, Vanesa a Nina, dedko a babka.
Vyjsť tu, na vrchol, objať kríž a odfotiť sa pri ňom, posedieť si povedľa nás na skalách, čosi zjesť (videli sme i bryndzu i slaninku…) to je paráda. Na ich tvárach bolo jasne čitateľné, že Kriváň sa nikomu nedá iba tak zadarmo, ale ten pocit z jeho zdolania sa ukladá na poličku tých najkrajších spomienok. Samozrejme, po zaslúženom oddychu, síce v nepríjemnom chladnom vetre dotýkajúc sa oblakov, čakal všetkých zostup, ktorý dal tiež zabrať…
Necelé dve hodiny pod vrcholom, vedľa chodníka stál starší pán, opretý o skalu. Študoval mapu. Nie, ani dnes to nepôjde. Bolo už neskoro na výstup a jemu došli sily. Bude sa musieť vrátiť, aby to nebol jeho posledný pokus. Prihovorili sa mu. Kedysi, keď bol mladší, už na Kriváni bol. Teraz však, po rokoch, chcel zdolať národný štít znova. Vyjde furt po istú hranicu. Raz nižšie, inokedy sa podarí vyššie, ale stále je to málo, aby vyliezol až sem k nám. Čas plynie, jeho vek prekročil 70-tku a on už nemá toľko síl. Štvrtý neúspešný pokus a snaha skúsiť to znova hovorí o neskutočnom odhodlaní a vôli tohto človeka. To, že vie odhadnúť svoje sily a zavčasu cúvne z boja zasa hovorí o racionálnom uvažovaní. Sme hore na skale a čakáme všetkých. Vás i jeho. Snáď sa mu to podarí. A ak nie, tak “aj cesta môže byť cieľ”.
Milujeme príbehy. Takéto. Tej rodinky i toho neznámeho muža. Človeku ponúkajú hory nemalú telesnú záťaž. Ale tiež psychické zocelenie a pokoru. Ste ako mravce, keď vás tak sledujeme na tých turistických chodníkoch. Uvedomte si, že ste maličkí ako smietky. Napriek tomu ste veľkí, ak zostanete pokorní…
Sme iba “obyčajné” turistické topánky. Dnes sme tu a už zajtra nás môže odfúknuť vietor. Myslíte si, že ste na tom ináč? Každý, nie len babka Janka, by mal premýšľať nad tým, že je možné, že je tu či tam posledný krát. Milujte sa navzájom a užívajte si chvíle s rodinami, pretože raz príde vietor, ktorý odveje aj vás a zostanú len spomienky. Snažte sa, nech budú čo najkrajšie…
