Marek Šefčík

Nepôjdem do ďalekej minulosti, keď sme ešte boli Rakúsko-Uhorskom. Už len z toho, čo si za svoj krátky život pamätám, sa dá mnohé vyvodiť.

Slovač bola v područí komunistu. Ako povedal, tak muselo byť. Keď sa rozhodol, že nikto bez zvláštneho povolenia neopustí krajinu, bol schopný obohnať ju ostnatým drôtom a strieľať do tých, ktorí skúšali hranice prekročiť. Keď sa mu nepáčili rehoľníci, väznil ich, mučil, vyháňal z kláštorov… A robil ešte mnoho mnoho zla. Jeho moc časom oslabla. Trvalo to dlho, ale prišiel na psa mráz a Slovač sa z pod jeho pästí vymanila. Chvíľku, chvíľočku sa zdalo, že je dobre. Až kým neukázal svoju mocnú ruku “Výrobca mečov”. Takmer polovici národa naordinoval slepotu a robil si čo chcel. Prešla vražda, prešiel únos, prešlo mu všetko. A keď sa už už schyľovalo k tomu, že by niečo prejsť nemuselo, svojou mocnou rukou amnestoval. Ale aj na toho psa prišiel časom mráz. Teda nie. To vtedy bolo leto. V 98-mom naňho udreli modrí cyklisti. A veľký samec, ktorý veril vo vlastnú neporaziteľnosť, padol. Potom prišli reformátori, ktorí nechali vojsť do krajiny závan demokracie. Čuduj sa svete, dalo sa hovoriť o inej politickej kultúre, o ekonomickom raste o prebúdzaní sa spravodlivosti… Ale to nevoňalo všetkým. Prišiel na červeno zafarbený Fičúr, ktorý si k sebe pribral poskokov – už pomaly zdochýnajúceho Výrobcu mečov a niekoľko promilového Janíčka. A všetko, čo sa ťažko rodilo, všetko dobré čo ako tak začalo fungovať bolo razom v prachu. A Fičúr, promilový Janko i Výrobca mečov zarábali “vlastnou hlavou”, nástenkami i emisiami, dosadili Harabinladína do čo najväčšieho počtu čo najvyšších funkcií, aby im poskytol čo najširší dáždnik “spravodlivosti”, pod ktorým by im na paprče nikto nevidel. Aj toto podarené trio ale padlo. Nerodilo sa to ľahko. Bol to skôr zázrak. Mysleli sme si (aspoň niektorí), že znova sa vráti aká taká politická kultúra a že bude dobre. Dá sa povedať, že to bolo lepšie, ale dobré určite nie. Trvalo to krátko, kratúčko a zistili sme že nám sem dovliekli “Trójsku gorilu”. Asi toľko k nedávnej histórii.

Teraz súčasnosť. Postupne vyliezajú z útrob tej gorily. A my sme prekvapení z toho ako nás prekvapili. Aj keď z jej útrob vyliezol aj Fičúr, práve jemu to ublíži najmenej. Jeho podporovatelia nevidia, nechcú vidieť alebo im to je jedno. Vďaka tejto výhode vlastníctva slepovoličov, môže Fičúr dokonca snívať o ústavnej väčšine. A ešte vďaka jednej veci. Že opačný tábor je roztrieštený a jeho rozklad pokračuje. Asi Slovač znova potrebuje nejakého báťušku, čo by tvrdou rukou vládol. Sme na to asi zvyknutí a zrejme nám to už chýba…

Antigorilčatá v uliciach volajú po zmene. Začul som i takú blbosť, že neísť k voľbám. Jedno druhému odporuje. Treba ísť a treba krúžkovať. A nie veľké a okukané ryby. Ale čerstvé, malé rybičky v závese. Traba to tak spraviť, no ani potom ešte nebude vyhraté. Musíme ešte veriť, že sme nezakrúžkovali budúcich žralokov. Ale iné sa robiť nedá. Ináč zmena nepríde.

Ešte úplne čerstvá prítomnosť… Tak ako sa nedá uprieť modrým cyklistom to, že tu presadili niekoľko veľmi dobrých reforiem, tak sa nedá obyčajnému Igorovi uprieť snaha o nový vietor v politike. Sám som tlieskal iniciatíve založiť kandidátku nezávislých osobností. Podarilo sa. Ešte sa pridružili menšinové strany OKS a KDS, ktorých väčšina názorov je mi blízka. Tešil som sa, že práve odtiaľto zafúka svieži vetrík. Je naivné myslieť si, že by sa to tam (v parlamente) úplne vyvetralo, ale keby mali títo čo i len 10, možno 20 mandátov v parlamente, už by to bolo o čosi lepšie. Obyčajný Igor však narýchlo vybudovaný domček neudržal pohromade. Niekoľko tehličiek z múru vypadlo. Na margo toho poviem len asi toto – Je škoda, že s podmienkou detektora (ak na nej trval) neprišiel Igor pri tvorbe kandidátky, ale až teraz. Je jasné, že kvalitu tehál v múroch domčeka, kvôli časovému stresu, nikto nevyhodnocoval. Je teraz otázne, či bolo dobré sa niektorých tehličiek, určite aj niektorých kvalitných, takto zbaviť, alebo ich ponechať v múroch. Patrím k tým, ktorým sa tehličky ako Mojžiš, Bučko, Mikloško, Zajac,… celkom páčili.

Všetko ukáže čas, no vyzerá to všetko tak, že škľabiacim sa červeným na čele s tým nejčervenším ten úškľab voľby nepokazia. A mne je z toho smutno. Je jedno ktorá z relevantných pravicových strán, vyzerá to tak, že všetky z nich si strieľajú vlastné góly. Súper sa potom nemusí vôbec snažiť, nemusí útočiť, stačí mu iba čakať a aj tak zvíťazí… Napriek tomu verím v lepšie Slovensko po voľbách. Čo mi iné ostáva?