Občas nejaké hodiny odsuplujem za kolegov. Minule slovenčina, predtým spoločenskovedný seminár, potom geografia. Snažím sa využiť čas, prebrať niečo k veci. Na slovenčine som neraz záhorákov učil východniarske výrazy a naopak, oni hľadali záhorácke slová, ktorým by som nerozumel ja. Alebo sa bavíme o Kukučínovi a jeho dielach, alebo príde na “Mor ho!”. Na geografii padla na pretras globálna politická situácia a, takmer dospelí ľudia, vyjadrovali názor na Trumpove kroky, na situáciu na Blízkom východe. Zazneli také i onaké názory. Na spoločenskovednom seminári som nadhodil aj tému Kuciak. Neberiem im ich názory, ale z niektorých ma trocha zamrazilo. Mladí ľudia majú iný pohľad na svet. Majú zväčša otvorenú myseľ, majú množstvo dostupných informácií, aké sme v ich veku my nemali. Triedia ich, vyhodnocujú. Z nášho pohľadu niekedy pozitívne a inokedy sa tomu divíme čo z toho vylezie… Čítaj ďalej…
Od Silvestra som mal zásielku na pošte. Boli sme s rodinkou medzi sviatkami u rodičov a keď sme sa vrátili domov, našiel som si od poštára žltý lístok, že ma čaká na pošte zásielka. Nadrozmerný list. Meno odosielateľa som rozlúštiť nedokázal. Keď som sa napokon dopracoval k tomu, že si to vyzdvihnem, nevedel som, čo to vlastne je ešte ani vtedy, keď som si to prevzal. Zistil som, že je to od môjho bývalého študenta. Bublinkovú veľkú obálku som otvoril až doma. A čakalo ma prekvapenie… Čítaj ďalej…
(foto: citynews1130.com)
Mne to rozum nebral, keď som sa dozvedel správu, že niekto si akoby zamenil svet s počítačovou hrou. Navyše, keď ide o človeka, ktorý, kvôli svojmu veku, určite nie je odchovaný na videohrách. Predstavte si, že máte joystick, nasmerujete si to na živý terč – človeka a potom, keď je cieľ zameraný, tak stlačíte gombík a … odbachnete ho. Hotovo. Čítaj ďalej…
Chcel športovať, žiť zdravšie, zahodiť za hlavu mladícke nerozvážnosti. Vykašľal sa jedného dňa na cigarety, no kým sa k tomu dopracoval, veľmi sa natrápil. Rozum chcel, ale telo sa závislosti odmietalo zbaviť. Podarilo sa to však a začal brať život trocha vážnejšie. Hovorím o období okolo môjho narodenia… Hrával futbal za Bijacovce. Nejakú okresnú súťaž. Chytal v bráne. Bol to prelom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Ja som bol v tom čase najskôr malý špunt v kočiari a mama sa so mnou prechádzala poza bránu a neskôr som sa jej na ihrisku točil okolo sukne. Túto otcovu “kariéru” si nepamätám. Iba z rozprávania viem, aké to bolo. Hovorili o ňom, že vyškriabal loptu zo zdanlivo nemožných situácií, že by sa až človek divil čo všetko dokázal chytiť, ale potom sa prihodil nejaký poťagól, ktorý mohol v pohode chytiť… Mama si spomína, ako po nedeli musela meniť plachty, lebo jeho krvavé odreniny, ktoré mal z ochotného hádzania sa na tvrdom teréne, boli aj večer mokvavé… Čítaj ďalej…
Občas nejaké hodiny odsuplujem za kolegov. Minule slovenčina, predtým spoločenskovedný seminár, potom geografia. Snažím sa využiť čas, prebrať niečo k veci. Na slovenčine som neraz záhorákov učil východniarske výrazy a naopak, oni hľadali záhorácke slová, ktorým by som nerozumel ja. Alebo sa bavíme o Kukučínovi a jeho dielach, alebo príde na “Mor ho!”. Na geografii padla na pretras globálna politická situácia a, takmer dospelí ľudia, vyjadrovali názor na Trumpove kroky, na situáciu na Blízkom východe. Zazneli také i onaké názory. Na spoločenskovednom seminári som nadhodil aj tému Kuciak. Neberiem im ich názory, ale z niektorých ma trocha zamrazilo. Mladí ľudia majú iný pohľad na svet. Majú zväčša otvorenú myseľ, majú množstvo dostupných informácií, aké sme v ich veku my nemali. Triedia ich, vyhodnocujú. Z nášho pohľadu niekedy pozitívne a inokedy sa tomu divíme čo z toho vylezie… Čítaj ďalej…
