Učím vedľa na gymnáziu. Chodievam okolo ich fotografie. Ešte je tam taký vyblednutý venček a pár bielych kamienkov. A keď sa dotýkam tej reťaze a odriekam slová modlitby, nemyslím len na nich a neprosím len za nich. Myslím aj na našu spoločnosť, na našu krajinu a ľudí v nej. Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí doslova “lámu palicu”, ktorí sú pesimisti a hovoria, že to je hnus a že to lepšie nebude, lebo to lepšie byť nemôže. Tvrdia, že v politike sú monštrá, kreatúry, ktorým ide o moc, peniaze, majetky. Čestnosť, spravodlivosť, poctivosť je im ukradnutá. A ľudia takisto. No a najviac ma rozosmutňuje tvrdenie, že všetci sú takí. Čítaj ďalej…
Uplynulo už 15 rokov od vtedy, čo som prial svojim prvým žiakom ako ich triedny, aby sa im v živote darilo. V piatok som sa s nimi stretol. No a prišiel som zo Šaštína domov až v sobotu ráno o pol piatej. S niektorými som v častejšom kontakte, iných som videl po rokoch. Našli sa aj takí, ktorým termín nevyhovoval a nemohli sa zúčastniť, čo je ale prirodzené, lebo sú “rozlezení” nielen po Slovensku. Čítaj ďalej…
Pred istým časom ma pozvali na šachový turnaj do Skalice. Prihlásil som sa. Termín bol naplánovaný na 25.8. až 31.8.2019. V roku 1996 som sa zúčastnil na otvorených Medzinárodných majstrovstvách Slovenska v Prešove ešte pred vyše 20-timi rokmi. Študoval som na výške v Prešove a mal som to blízko. Bolo tam asi 150 účastníkov a mne ten týždňový turnaj vyšiel nad očakávanie… Čítaj ďalej…
V piatok som šiel v noci autom asi o 11-tej po Holíči. Pomaly som sa presúval. Zrazu kukám do zrkadielok – polícia. Blikali ako na Vianoce stromček a v strede som si všimol blikajúce červené STOP. Pomaličky som zatiahol k okraju cesty a zastavil som. Neviem, ako sa v takýchto situáciách správate vy, ale ja sa hneď prehrabávam v myšlienkach a spytujem sa sám seba, že kde sa stala chyba. Prvé – pás. Nezabudol som. Ďalšie – rýchlosť. Šiel som pomalšie ako pomaly. Som si istý. Potom svetlá. Zapnuté, veď palubovku mám vysvietenú. To síce zbadať na prvý pohľad nemôžu, ale ďalšia otázka na seba je, či som si náhodou nezabudol doklady. Raz sa mi stalo, že som si občiansky preložil do igelitového vrecúška, keď som bol bicyklom a potom to ostalo na stole a šiel som autom bez občaňáku. Aj doklady som ale mal so sebou… Čítaj ďalej…
Učím vedľa na gymnáziu. Chodievam okolo ich fotografie. Ešte je tam taký vyblednutý venček a pár bielych kamienkov. A keď sa dotýkam tej reťaze a odriekam slová modlitby, nemyslím len na nich a neprosím len za nich. Myslím aj na našu spoločnosť, na našu krajinu a ľudí v nej. Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí doslova “lámu palicu”, ktorí sú pesimisti a hovoria, že to je hnus a že to lepšie nebude, lebo to lepšie byť nemôže. Tvrdia, že v politike sú monštrá, kreatúry, ktorým ide o moc, peniaze, majetky. Čestnosť, spravodlivosť, poctivosť je im ukradnutá. A ľudia takisto. No a najviac ma rozosmutňuje tvrdenie, že všetci sú takí. Čítaj ďalej…
