Ujo Jano ťa drží na rukách. Si v perinke, maličká. A vieš kto je pri tebe a hladká ťa hoc len po perinke? Tvoj najstarší, veľký braček…
Do piatich rokov sme boli štyria. Po ďalších 10 rokoch sa potom narodil ešte Matúš. Žili sme v trojizbovom byte a v jednej detskej izbe sme boli štyria. Po troch synoch sa mojim drahým rodičom narodila dcérka. Ja si to pamätám. Bol som najstarším a mal som štyri a pol roka. Dievčatko, Janka.
Čítaj ďalej…
Na gymnáziu v Skalici sme sa rozhodli, že pri príležitosti Dňa Zeme pomôžeme Zemi, regiónu, mestu Skalica a vlastne nám všetkým.
Čítaj ďalej…
17. apríla sme sa na dedinskej zábave do seba zaľúbili. Prešlo 6 rokov a 21.apríla pred 18-timi rokmi sme si pred oltárom sľúbili, že “navždy”. Spomínaš si na ten deň? Asi si pamätáš na svoje česanie, krásne biele šaty. Všetko bolo napečené a na našej svadbe sa zišlo nejakých 140 ľudí. Také pravé dzedzinské vešeľe. V Studenci v kostole sme si povedali “áno” a sľúbili sme Bohu, že to dodržíme, v Bijacovciach potom v sále sme to oslávili… až do rána.
Čítaj ďalej…
(zdroj: saintdismas.org)
Počuli sme ten príbeh už toľko krát… Asi by mal byť náš zrak upretý na Krista, ktorý trpí, visí na kríži a potom vstáva. My, ktorí toto obdobie neberieme len ako pár dní voľna, veríme v to, že život nekončí prázdnotou. Je to naša nádej a prisľúbenie od Ježiša, keď na mnohých miestach hovorí, čo nás čaká. Napríklad v Jn 14, 3 sa píše: “Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.”
Čítaj ďalej…
Na Anfield včera… (foto: eurozpravy.cz)
Ak povieme slovo futbal, tak musíme súhlasiť s tým, že zo športov je to jednoznačne najväčší fenomén. Po mnohých stránkach. Ak sa povie kolíska futbalu, vieme, že je ňou Anglicko. Tam sa to všetko zrodilo. Ak sa prenesieme do súčasnosti, tak mi môže niekto oponovať, ale myslím, že sa nepomýlim, ak poviem, že práve Anglická liga je tou najlepšou futbalovou ligou na svete. Fanúšikovské základne klubov, návštevnosť štadiónov, široká špička ligy, kvalita a vyrovnanosť družstiev a zápasov, krásny futbal… Čítaj ďalej…
Často pozorujem ako sa na niečo hráme. Vykrúcame sa a bojíme sa pomenovať veci tak ako sú, alebo tak ako ich cítime. Vytesňujeme zo svojich životov podstatu, zapierame, nevyznávame, máme strach. A ak náhodou ukážeme, že mu patríme, iní na nás ukážu prstom a zvraštia čelo ako keby sme im chceli ublížiť. Nie, nechceme ubližovať. Naopak, len chceme žiť Lásku, Pravdu, Život a chceme kráčať po Ceste, ktorou je On. Je to snáď zlé?
Sima s rybkou na gitare (foto: popular.sk)
Čítaj ďalej…
Peťo Čimbora, správny chlap z vedľajšieho činžiaku ma oslovil s tým, že by chcel zorganizovať v piatok spomienkovú akciu na Karla Kryla. Prečo? Lebo práve dnes by sa dožil 75 rokov. A prečo ešte? Lebo mal v marci 1992 prvý a zároveň posledný koncert na záhorí, v Senici, zastavil sa aj pri priateľoch v Holíči, kde s ním spravili rozhovor a tiež tu prenocoval… A prečo ešte? Lebo máme radi Krylovo posolstvo. Čítaj ďalej…
