po dráhe, do žľabu vedľa nej, ale je ešte jedna možnosť, kam hodiť tú guľu...
Keď porozdávame vysvedčenia, rozlúčime sa so žiakmi a v škole zavládne prázdninové ticho, už tradične si ideme niekam “sadnúť”. Najesť sa, porozprávať o … o hocičom, čo na jazyk príde. Proste sme malé gymnázium a preto sa necelá desiatka pedagógov vždy hravo dohodne kde zakotví… Včera sme si boli zahrať bowling v Holíči. Ešte sme tam nikdy neboli. A bolo fajn. Milan si tam hodil osobné maximum 217 bodov, Marek, Blažej, Hanka, Jaro, všetci sme mali radosť z každého dobrého pokusu. Tešili sme sa, keď sa guľa neskotúľala do žľabu vedľa dráhy, ale dokonca aj takéto pokusy nás rozosmievali. Nechcem to tu hovoriť veľmi nahlas, ale jeden z trojice prítomných Markov (radšej ani nepoviem, že direktor saleziánov v Šaštíne) pobavil prítomných najviac…
Čítaj ďalej…
ťažko radiť... ale čo tak ešte jedného trénera? (foto: futbalportal.net)
Včera som si pozrel zápas, ktorý mal výsačku “existenčný kvalifikačný zápas o postup na Majstrovstvá sveta do Brazílie”. Žiadne skúšanie nových hráčov, ani priateľská konfrontácia, ktorá môže skončiť hocijako. Hrali sme s reprezentáciou Lichtenštajnska, kde hrajú za repre hráči, ktorí sa futbalom neživia. Ide prevažne o amatérov, ktorí popri svojmu zamestnaniu ešte aj občas reprezentujú svoju malú krajinku. Mali sme tam vyhrať. Hovorilo sa o povinných troch bodoch, ale osobne som mal pred zápasom zlú predtuchu.
Čítaj ďalej…
oni... a my
Dnes i včera to bolo cítiť počas obedňajšej prestávky. V jedálni komornejšia atmosféra, známe firmy, ktoré prichádzali na obedy vyhladované a stavali sa, podľa možnosti, dopredu, chýbali… V minulom týždni sa po chodbách školy potulovalo zopár netradičných ksichtov. Jednou skupinkou boli učitelia z iných škôl, ktorí tvorili spoločne s domácimi obyvateľmi zborovne jednotlivé maturitné komisie a druhou skupinou boli bledoksichťáci (rozumej pobledlí štvrtáci čakajúci na svoju príležitosť prezentovať nadobudnuté vedomosti pred verejnosťou).
Čítaj ďalej…
