Marek Šefčík

Keď porozdávame vysvedčenia, rozlúčime sa so žiakmi a v škole zavládne prázdninové ticho, už tradične si ideme niekam “sadnúť”. Najesť sa, porozprávať o … o hocičom, čo na jazyk príde. Proste sme malé gymnázium a preto sa necelá desiatka pedagógov vždy hravo dohodne kde zakotví… Včera sme si boli zahrať bowling v Holíči. Ešte sme tam nikdy neboli. A bolo fajn. Milan si tam hodil osobné maximum 217 bodov, Marek, Blažej, Hanka, Jaro, všetci sme mali radosť z každého dobrého pokusu. Tešili sme sa, keď sa guľa neskotúľala do žľabu vedľa dráhy, ale dokonca aj takéto pokusy nás rozosmievali. Nechcem to tu hovoriť veľmi nahlas, ale jeden z trojice prítomných Markov (radšej ani nepoviem, že direktor saleziánov v Šaštíne) pobavil prítomných najviac…Síce nechtiac, ale predsa uskutočnil nezabudnuteľný hod, na ktorý sa bude spomínať veľmi dlho aj po prázdninách. Sústredil sa, rozbehol a pustil guľu z ruky tak “presne”, že tá sa dostala do výšky asi 2 metre nad bowlingovu dráhu a keďže neletela priamo, ale do strany, olízala stenu a žalúzie na “blízkom” okne a dopadla na koberec, kde sa podľa mňa ešte nikdy neocitla. Bola nádherná, červená a na šedom koberci sa na nás dívala, ako sa všetci pučíme od smiechu. Vrátane exekútora inkriminovaného hodu … 🙂 Nálada bola super. Chvíľku sme tam pešte posedeli, pokecali a postupne vyhladli. Tak padlo rozhodnutie, zájsť si do nejakej pizzerie, ktorých je v Holíči viacero. Keďže ja som z Holíča, bol som kolegami vyzvaný, aby som ich niekam zaviedol…

Presunuli sme sa do jednej pizzerie v centre mesta, kde nás čakalo malé prekvapenie. Nejaké tri-štyri stoly boli na prízemí obsadené, ľudia sedeli pri stoloch aj vonku, možno bol niekto aj na poschodí. Ale okrem toho kopec voľného miesta. Bolo nás 6 + jeden kolega ešte mal dôjsť neskôr. Oslovil som čašníka, ktorý stál pri pokladni, či majú aj väčší stôl, alebo či sa dajú stoly spojiť. “Koľkí ste?” “Siedmi.” “Keď ste viacerí, treba si dopredu zarezervovať…” ??? …  “Usadím vás k dvom stolom!” “Nedalo by sa to spojiť…? Viete, čo? Ak je taký problém, my môžme ísť inde.” Až pri tejto našej vete si chlapec uvedomil, že hostí treba slušne privítať a hľadať spôsob, ako im vyhovieť. Mal na to možností neúrekom, pretože pizzeria nebola ani z polovice naplnená. Otočil sa smerom k schodom a naznačil, že nám to teda spojí, že máme ísť za ním. Lenže my sme sa rozhodli ináč. Poďakovali sme, otočili sme sa a odkráčali k východu, na čerstvý vzduch. Neviem, či pani, ktorá sa tam objavila tesne pred našim odchodom bola šéfka, alebo akú tam mala funkciu, ale keď sme odchádzali, začul som jej vetu “To čo ste urobili?!” Potom sme už nechali “pohostinného” čašníka variť sa vo vlastnej šťave. Nemal som problém otočiť sa im chrbtom a prehlasujem, že už nikdy do tej pizzerie nepôjdem. Myslím, že dva roky späť, sme si k nim zašli na pizzu s rodinkou. Objednali sme si dve pizze, nejaký džús, ale nakoľko bolo teplo, chceli sme aj džbán čistej bezbublinkovej vody. “To tu nepodávame!” zahlásil iný ich čašník. Vtedy ma to tiež naštvalo, ale nechcel som sa presúvať s malými deťmi kdesi inde.

Presunuli sme sa úplne mimo centra mesta, čím ďalej od týchto namyslencov, ktorí so svojou mimoriadne výhodnou polohou nakladajú takto neobratne. Prešli sme do pizzérie Nicol, kde bolo príjemné prostredie, prijatie a privítanie neporovnateľné s tým predošlým. Jedlo a pitie na úrovni, štýlové prostredie i stolovanie. A nechali sme im tam 70-80 €.

Sedem dospelých ľudí, len tak, odmeraným správaním a neochotou poslať “na párky”, alebo ich prijať, venovať sa im a tešiť sa zo zákazníkov. Jedni stratili nielen naše sympatie, ale tiež vylúčili našu budúcu návštevu tohto podniku. Tí druhí zas našu náklonnosť získali a Blažej pri odchode zahlásil – “Ďakujeme a ešte vás asi v budúcnosti navštívime…”

Rozdiely sú medzi žiakmi. Lepší, slabší. V správaní i v prospechu. Mali sme počas školského roka pozitívne zážitky, ale tiež negatívne. A aj ten posledný deň v školskom roku bol rozdelený na + a -. Jednoducho takto to v živote asi vždy bolo aj bude. Prajem všetkým, ktorí majú tú možnosť mať dovolenky, či prázdniny, aby sa to aspoň preklápalo výrazne na tú stranu plusplusplus a aby sa nám darilo s prehľadom zvládať a prenášať aj cez tie prípadné mínusky. (Odpustite jemnú matematickú terminológiu v závere. Profesionálna deformácia :))