Marek Šefčík

Po volebnom dni a noci, spočítavaní hlasov a postupnom zverejňovaní výsledkov bolo každému viac-menej jasné, čo sa stalo. Slovensko sa vyfarbilo na červeno. Dokonale. Od Nežnej revolúcie v 89-tom roku tu nič podobné nebolo. Črtá sa jednofarebná vláda, vláda jednej strany. Napriek tomu je tu, čo sa týka fádnosti jednej farby, obrovský rozdiel s tým, čo bolo pred vyše dvoma desaťročiami a tým čo je tu teraz. Čítaj ďalej…

Prehuplo sa to do marca a nikto si nespomenie napríklad na to obligátne, že marec mesiac knihy. Omnoho zvučnejšie sa po Slovensku vytrubuje čosi iné. Sú tu predčasné parlamentné voľby. V sobotu. Voľby, v ktorých sa nedá povedať, že si zástupcov z ľudu vyberáme konečne demokraticky. Voľby, v ktorých nemožno tvrdiť, že volíme proti alebo promečiarovsky. Ani nemožno jednoznačne pomenovať toho, či onoho “cyklistu”, že ten nás privedie na lepší chodník. Ani Fica nikto neškrtá ako minule. Nemožno povedať, že nieto z čoho vyberať. Strán je dosť. Napriek tomu pohľadu do ani nie až tak vzdialenej budúcnosti bráni hustá hmla, z ktorej sa vynárajú gorily, sasanky, detektory, hlasy podobné Ficovi, všelijaké sloty, nory, falšované percentá sto bez jedného, … Stráca sa v tom prehľad, volič je dezorientovaný a nerozumie. Čítaj ďalej…