Marek Šefčík

Aj v malej dedinke pod Spišským hradom bol pred 16-timi rokmi Veľkonočný pondelok. Kto by to bol povedal, že aj tam bol? No čo už? Aj pravá dedinská zábava tam bola. Jeden takmer sedemnásťročný gymnazista si vzal nejaké vreckové na vstupenku, obliekol si pásikavý rolák, na krk si dal kožený krížik, ktorý si sám vyrobil a vybral sa do sály Obecného domu. Už pred vchodom zbadal skupinku dievčat, ktoré sa medzi sebou bavili. A medzi nimi kočku, ktorá ho zaujala viac, ako iné. Na zábave tancoval s kamarátmi a kamarátkami v  “kolečku” na moderné skladby a tancoval aj so spolužiačkou, keď zaznela ľudová nôta… A popri tom všetkom, cítil na sebe pohľad. Jej pohľad. Nevedel kto to je, nevedel koľko má rokov. Predpokladal, že môže byť tak o rok mladšia od neho. Čakal na pomalšiu hudbu a snažil sa nabrať odvahu. Udrela polnoc a nič. Kapela hrala bláznivé veci. Ale potom prišiel zlom. Čítaj ďalej…

Nemáme tu nikoho. Sme obaja, ja aj Milka, východniari, ktorí sa pred rokmi presťahovali s deťmi až k hraniciam s Českom. Keď povieme, že tu „nikoho“ nemáme, myslíme tým , že naša krv, naša rodina je celá 350 km od nás preč. Napriek tomu tu máme tretiu „babku“. Suseda v našom paneláku z piateho poschodia, spolu so svojou rodinkou, sú akoby našou rodinou. Majú radi naše deti, už nie raz nám ich postrážili, pomohli, keď sme to potrebovali… Čítaj ďalej…

Som rád, že mi bolo dopriate napísať aj tento článok… Keď Šavol systematicky likvidoval prvých kresťanov, cválal s doprovodom na koni do Damasku. Hrdý, vzdelaný, takmer neohroziteľný muž s hlavou vztýčenou si robil „svoju prácu“. A v tom nastal zlom. Silná žiara ho zrazila z koňa a v okamihu sa jeho pýcha váľala v prachu vedľa koňských kopýt. Začul slová, ktoré boli výčitkou – „Prečo ma prenasleduješ?“ Oslepený a zbavený sily videl len svoje vnútro a svoj pomýlený život, ktorý viedol. A na základe tohto zážitku sa zmenil. Radikálne. Až tak, že za toho, ktorému uveril a za jeho učenie, položil vlastný život… Čítaj ďalej…