Marek Šefčík

“…a lekári jej odporúčali, aby si to dala zobrať. Vedeli, že sa narodí s ťažkým postihnutím. Neviem prečo si to nechala!? Aj tak zomrelo. Narodilo sa s ťažkou srdcovou vadou, žilo len niekoľko mesiacov a … Neviem, či ju k tomu viedlo nejaké náboženské presvedčenie, alebo čo…?! Otehotnela znova. Teraz majú zdravé. Je na materskej… ” Čítaj ďalej…

Ak sa hovorí o rozšírenej infekčnej chorobe, nepríjemnej epidémii, či dokonca pandémii, vždy je to spojené s utrpením mnohých ľudí, ba často aj s nemilosrdnou smrťou… Dobro a zlo. Alebo presnejšie konanie dobra a konanie zla. So ZLOm sa stretávame na každom kroku. Táto epidémia je po svete nebezpečne rozšírená. Z človeka na človeka so slabšou imunitou sa prenáša priamym kontaktom, ale v súčasnosti je bežný aj spôsob prenosu médiami.

Aj tak som si november 89, na rozdiel od súdruha priemera, všimol. Nie všetkému som hneď rozumel, no môj otec, ktorý sa z tejto zmeny úprimne tešil a angažoval sa vo VPN, mi mnohé vysvetľoval… Sedel som s ním pred čiernobielou obrazovkou nášho televízora a sledoval som vlnobitie na námestiach a tiež majáky na tom mori – rečníkov a pesničkárov. Čítaj ďalej…

Povedal som im, nech mamku poprosia dve sviečky, nech si oblečú vetrovky, obujú topánky a nech ma potom prídu zavolať, že sa pôjdeme trošku prejsť a pomodliť na cintorín. Potešili sa, že ideme na vzduch a relatívne rýchlo boli pripravení na štart. V tom začuli v telke Slovenskú hymnu. Pribehli ku mne do obývačky. “Ide hokej?” – opýtali sa vidiac nastúpených hokejistov na ľade. “Áno, naši budú hrať s Čechmi priateľský zápas v Prahe.” Vypočuli sme si okrem našej aj hymnu súperov, ktorú som si tiež celkom s chuťou zaspieval. Keď skončila, Oliver skonštatoval – “Naša je krajšia.” A Marek diplomaticky na to – “Ja fandím tým, ktorí majú najkrajšiu hymnu.” Usmial som sa. No Markova chvíľa ešte len mala prísť. Pozreli sme si aj úvodné buly. “Poďte sa obuť. Ideme.” Kým sme sa na chodbe obúvali, znova som sa snažil “mudrovať”. “Chlapci,… sú omnoho dôležitejšie veci v našom živote, ako hokej.” – zapotil som. Pohotovo na to zareagoval Maľučký (tak občas voláme Marka – je o tri minúty mladší, ako Oliver a keď sa narodil, mal o 500 gramov menej). A reagoval s kamennou tvárou, keď spravil nečakanú “kľučku” a nechytateľne mi to zavesil rovno do “vinkľa” – “Noo, ocko, napríklad futbal,…” 🙂

V týchto dňoch rozkvitli netradičné lúky… Každý z nás má niekoho, koho mal tak rád a … ten už tu nie je. Máme príbuzných, priateľov, ktorí odišli skôr ako my. Myslíme na nich, možno počas tohto obdobia ešte intenzívnejšie ako inokedy. Ideme na tie plamienkami rozkvitnuté lúky a necháme ako symbol na ich hroboch rozkvitnúť ďalším plamienkom. Čítaj ďalej…