Do obce zavítala misijná spoločnosť, ktorej bola zverená celá farnosť. Zo starej, chátrajúcej školy urobili modernú, novú budovu, ktorá mala slúžiť ako kňazský seminár. Bývali tam mladí bohoslovci, budúci kňazi a pripravovali sa na svoje povolanie. Správcom farnosti sa stal kňaz, ktorý bol nesporným obohatením duchovného, ale i kultúrneho života dedinky aj celej farnosti. Bol to človek energický, inteligentný, vzdelaný, majster slova, rečník, ktorý vedel ľudí osloviť a pritiahnuť. Snáď jediné, čím vytvoril zlú krv medzi ľuďmi, bolo jeho selektovanie veriacich. Mal jednoducho svojich “vyvolených”, s ktorými sa častejšie stretával, chodil k nim na návštevy a bolo cítiť, že ich považuje za niečo viac, ako ostatných. Áno, aj ja som si myslel, že v tomto opakovane vybočuje z tej správnej cesty. Každý sa bude nakoniec aj tak za svoje činy zodpovedať sám. Je teda alibizmus kresťanov, ak tvrdia, že do kostola nechodia, lebo kňaz žije ináč, je taký, či onaký… Treba si všímať a rozmýšľať nad tým “čo mi niekto hovorí” a nie “kto mi to hovorí”…

Som členom Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je pod neustálou paľbou kritiky i dnes. Vždy sa nájde niečo, čo jej možno vytknúť. Aj v dnešnej dobe sú za to zodpovední, v nemalej miere, aj predstavitelia Cirkvi, ktorí sú “na očiach”. Mrzí ma, že je to tak. Treba nám pozitívne vzory ako soľ. Dnes som sa dozvedel informáciu, ktorá ma, aj vzhľadom na spomínané, veľmi zabolela. Kňaz, o ktorom som hovoril, je uvedený v zväzkoch totalitnej ŠTB ako agent! Tak to bol pre mňa gól…

Kto tam evidovaný nie je? Ten, kto chcel rásť v kariére, bez problémov študovať, polepšiť svojej rodine, kto si chcel cestu k úspechom uľahčiť, pre toho nebolo ľahšej cesty, ako s tým zverským režimom spolupracovať. Tvrdosť, zákernosť, brutalitu režimu vieme, s odstupom času, s otvorenými očami, zhodnotiť veľmi presne. Vtedy bolo dosť ľudí pod tlakom a nepodľahli len skutočne pevné charaktery. Spomínaný kňaz podľahol. Ako mnohí ďalší. Môžeme to hodnotiť ako hrubý egoizmus. Nehľadiac na hriechy komunistov, kvôli vlastným výhodam, s nimi kolaborovali zástupy. Každý spraví chybu. Hoc tu ide o obrovské škvrny na charakteroch ľudí.

Ja osobne si však nemyslím, že by mala dnešná spoločnosť odsudzovať agentov, spolupracovníkov ŠTB, alebo rádových komunistov. Mali a majú stále možnosť zmeniť sa, ľutovať. Väčší problém mám s tým, že títo, verejne činní ľudia nenašli v sebe za tie roky od osemdesiatehodeviateho odvahu na to, aby sa priznali a ospravedlnili za svoje chyby. Kňaz a agent ŠTB v jednej osobe sa nemal zle za komančov. Ale to nestačilo. Z obáv pred reakciami okolia a stratou postavenia v spoločnosti nepriznal svoj omyl ani v slobodnej spoločnosti. Bŕŕŕ.

Ja viem. Každý sa bude zodpovedať za svoje skutky sám. Ale ja si aj tak neodpustím jednu otázočku:”Nezdá sa vám to minimálne nečestné, pan farár?”