Žijem(e)!
Keď som zistil, že žijem, odopol som si bezpečnostný pás. Aj šoférovi. Dúfam, že sa na mňa nenahnevá, keď ho budem volať pán Gusto. Ide o rodinného priateľa… Snažil som sa s ním komunikovať a tešil som sa, že tiež žije. Mal však početné zlomeniny, zranenia tváre a dusil sa krvou a pásom. Bol navyše blízko volantu. “Čo sa nám to stalo?” – opýtal som sa ho. “Neviem” – odpovedal veľmi ťažko. Jeho sedadlo bolo zakliesnené a nedalo sa ním pohnúť dozadu… Hasiči to hydraulikou zvládli. Naložili nás do sanitiek a odviezli do Trenčianskej fakultnej nemocnice…
Bilancia je v mojom prípade prekvapivá – “len” silnejší otras mozgu, ktorého následky cítim, keď sa čas od času všetko so mnou točí ako na kolotoči, som doudieraný na celom tele, ale nemám zlomenú ani kostičku. Na čelnú zrážku s hummerom je to “nič”. Pán Gusto má dolámané rebrá, trieštivú otvorenú zlomeninu nohy v kolene, zlomené zápästie a tiež početné vážne poranenia v tvárovej časti hlavy. Keď ma odvážali z nemocnice a lúčil som sa s mojim lekárom, ktorý ošetroval aj pána Gusta, pýtal som sa, ako na tom je. Ten chirurg ma uistil, že aj keď jeho liečba a zotavovanie potrvá ešte dlho, miecha ani mozog nie sú porušené a to je predpoklad toho, že sa z toho tiež “vyseká” bez väčšej ujmy. Takže aj jeho početné zranenia nie sú tak zlé vzhľadom na to, čo sa stalo.
Airbagy sú slabé. Áno, pomôžu a určite aj v našom prípade pomohli, ale tou mäkkučkou ochrannou vatičkou, ktorá nás zachránila, bola Jeho ruka. Auto putuje do šrotu. Bol som zmierený so smrťou a podal som jej ruku. Už sa na mňa asi tešila, ale ja som tu. My sme tu. Prišla za mnou Milka do nemocnice. Hlava mi trešťala, do žíl mi tiekli infúzie, doktori, sestričky, personál, svetlá na Jednotke intenzívnej starostlivosti… jej krížik na čelo, pohladenie jej jemnou, milujúcou rúčkou všetko prehlušilo. Tiekli mi slzy a cítil som, že chcem žiť. Pre ňu, pre svoje deti. Milujem ich. A potom ku mne pristúpila aj manželka pána Gusta a jej jemná ale strachom roztrasená ruka mi udelila tiež krížik na čelo. “Som rada, že ste v poriadku” – povedala. Všetka česť pánovi Gustovi, ktorý mal to nešťastie, že mu “zavadzal” volant, ktorý všetko zvládal a zvláda statočne. Ale obdivujem silu našich manželiek. Trpeli, plakali, báli sa, ale nikomu nič nevyčítali a predovšetkým milovali. Ich láska a jej prejavy prehlušujú všetko. A my sa musíme iba skloniť pred silou týchto žien. Vďaka Bohu za takéto manželky.
“Pane Bože, pomôž týmto ženám, našim manželkám, a daj im silu, aby aj naďalej sceľovali naše rodinky láskou. Prosím ťa, daj silu pánovi Gustovi, aby sa čím skôr dostal z tých zranení… Vďaka ti Bože za to, že si mi dal tú možnosť znova sa vrátiť k svojej rodinke a objať svoje deti. Chválim ťa za to, že si zas raz ukázal svoju silu a spravil si zázrak tým, že si nás zachránil. Milujem ťa Bože. Vďaka aj za toto moje nové narodenie…”
Prajem vám obom skoré uzdravenie, Marek je to velmi citový článok. Pri čítaní mi slzy tiekli, ale to boli slzy zo štastia, že ste nažive.
Drž sa! Držte sa!
Každému musí byť ľúto, ked sa niečo také stane, keď človek je na hrane života a smrti, len ma zaráža tá vďačnosť niečomu, alebo niekomu imaginárnemu, ktorý mal pomôcť, zachrániť. Kde bola tá Jeho ruka, keď nepribrdzil chudáka pána Gustu, alebo Hummra. Vari mám vďačiť niekomu za to, že nechal zmrzačiť dvoch ľudí? Veď keď má takú silu, prečo nechá ublížiť nevinnému. Je to všetko vymyslené krásne. Máš sa dobre, darí sa ti si zdravý, všetko ti vychádza, no veď má prečo! je to zásluha Jeho, ktorý sa ti zavďačuje. Máš rakovinu, si chudobný, nemáš prácu, z čoho žiť – nezúfaj! Ten Jeho ťa skúša, ! Odvďačí sa ti na druhom svete za tvoj kríž na zemi. Dobre vymyslené, že?
Prajem skore uzdravenie!!!
Marek,prechádza ma mráz z vašej situácie, ani som sa nemohla sústrediť na dočítanie vašich riadkov , čo som hneď pozerala na koniec, ako to dopadlo a zároveň radosť , že ste vďaka Bohu vyviazli šťastne. Prajem vám skoré uzdravenie a myslím na vás i na p. Gustu v modlitbách, aby ste sa skoro uzdravili.Nech je vám Pán Boh milostivý a vráti zdravie do vašich rodín.
Az mi mraz behal po chrbte, ked som to cital, chvala Bohu ze to takto dopadlo, vyzdrav sa cim skorej
kokos marek, je super, ze zijes! ty mas ale stastie, prosim ta, zacni jazdit uz iba vlakom!
Skore uzdravenie Marek, drzte sa vsetci!
VDaka BOHU že ste tak dopadli… drž sa Marek, budem na teba – na Vás myslieť v tom najcennejšom dialógu s BOHOM !
Uf, pri citani tohto blogu mi behal mraz po chrbte. Marek, zelam Tebe aj panovi Gustovi skore uzdravenie a tomu sialencovi z hummera aspon rok v base a dozivotny zakaz soferovania!
V poslednej dobe ma nejako vela sachistov havarky: pred tyzdnom havarovali Sadlonovci od nas z klubu, vo stvrtok vecer rozbil auto Tibor Cajka. Nastastie si to vzdy najviac odniesli plechy. Zima na cestach je nebezpecna a niektori blazni si vobec neuvedomuju, ze mozu svojou lahkovaznostou sposobit obrovsku tragediu!
Vdaka Bohu, ze ste zivi, modlime sa za vas oboch od prvej chvile, aj Igor pridal modlitbu z Ruska.
Prajem skoré uzdravenie Vám, aj pánu “Gustovi”.
zdravim Vas a prajeme Vam obidvom skore vyzdravenie bez vedlajsich nasledkov , aby sme sa mohli tesit na Vase poucne a zaujimave clanky.
Drzte sa a prajeme pozehnany den.
Skoré uzdravenie prajem obom a plno sily do života.
Boh má s vami ešte nejaké plány, ponechal si vás tu, aby ste boli Jeho svedkom. S každým z nás má osobitný plán a aj vy prijmite svoju rolu v živote.
Každé ráno, keď otvorím oči je pre mňa nové, jedinečné a neviem, či dožijem večera. Keď si sadám za volant, neviem, či prídem do cieľa……iba sa vždy modlím a odporúčam pod ochranu Matky Božej.
Som šťastná, že ste tu aj vaším Gustom, živí. Nech Boh žehná vaše kroky!
Decká v škole sa modlia za vás….
Marek precitam si vacsinu Tvojich clankov a je to veru velmi zaujimave citanie…. Najradsej citam Tvoje prispevky k rodine, hlavne tie usmevne prihody na ktorych sa doma casto pobavim a aspon viem ako sa mas, mate. Tentokrat mi ale prebehli zimomriavky…viem co je to mat deti a neviem si vobec predstavit ze by sa Erikovi mohlo nieco stat. Davaj na seba pozor velmi Ta potrebuju….Drzte sa, a pozdravujem
Verím, že sa skoro obaja uzdravíte. Ty chýbaš aj šachistom, v nedeľu hráme proti Dunajskej Strede a bolo by dobré, keby si mohol nastúpiť. Tak obom ešte raz skoré uzdravenie.
Jozef.
dakujem. tesi ma, ze su ludia, ktorym na mne zalezi. posnazim sa cim skor, no v nedelu proti dunajskej este hrat nemozem. ale vy to zvladnete aj bezo mna podobne ako pred dvoma tyzdnami. nech sa dari.
ahoj erika
mam radost z toho, ze aj ty obcas “zavadis” o moje clanky. ja na seba davam pozor, alebo sa aspon snazim hoc to tak niekedy nevyzera 🙂 maj sa a pozdravujem celu rodinku.