Zdrhol im
zdroj: SITA/Jozef Jakubčo
Taká idylka. Vianočné sviatky, detičky sa tešia z maličkostí, niektoré z nich trebárs aj z výmeny plienky, alebo z bezpečného objatia mamičky. Mladá rodinka, mladí rodičia snívajúci o nádhernej budúcnosti, tešiaci sa zo svojich detí. Možno si zahrajú Človeče, alebo nejaké pexeso a užívajú si chvíľky, keď sú spolu.
Deti však vyrastú. Majú 15, či viac a už až tak nepreferujú objatie mamy, ale chat s kamarátmi. Nemajú potrebu zahrať sa s rodičmi, alebo si s nimi len tak podebatiť. Ich najlepším darčekom je napríklad nový mobil, ktorý ich spája so všetkými kamarátmi. Nielen s tými, ktorí sú ďaleko, ale aj s tými, ktorých by mohli navštíviť behom piatich minút. Zdieľať s priateľmi na facebooku, lajkovať a informovať, je dôležitejšie, ako použiť slovíčka prepáč, dovolíš?, pomôžem ti?, ja to spravím, ja pôjdem, mami, mám ťa rád, … a prejaviť tak lásku svojim najbližším.
Hlučná hudba, často s textami okrášlenými o “vybrané” slová, je zrazu omnoho potrebnejšia ako vankúšik ticha, v ktorom by mohla trošička pookriať duša, ale i telo. Premýšľanie o živote, jeho zmysle i podstate, je potlačené do úzadia a vyhráva skratka k ružovým snom a sladkastá chuť zakázaného ovocia. Mladí často nedokážu odolať pokušeniu zapáliť si, ochutnať alkohol, pričuchnúť k drogám a sadajú si tak na tobogán, na ktorom len ťažko preťažko budú hľadať brzdu a cestu nazad hore.
Dnes sú mladí, dospievajúci ľudia poprepájaní internetom a sociálnymi sieťami a každá hlúposť, každý blbý nápad má hneď svojich fanúšikov a šíri sa rýchlosťou blesku. O ohni sme kedysi hovorili, že dobrý sluha, ale zlý pán. O smartfónoch a internete platí to isté.
Každá rodina prechádza obdobím, keď deti dospievajú. Ten má také problémy, ten zas onaké. Toho zviedla takáto partia, toho tamten kamarát. Ten má problém s fajčením, tamten s alkoholom, ten už vyskúšal drogy a tamten sa nevie odlepiť od počítačových hier. A zakázané skutočne chutí sladšie. Precitnutie potom už také sladké nie je, ale viem ja a viete aj vy, že to v tej chvíli neriešime.
Premýšľal som, ako na tom bola Svätá rodina. Tam snáď nebolo problémov!? Ale, keď sa tak nad tým zamyslíme, aj v tomto sú nám príkladom. Niektorým mladým je pri rodičoch pritesno a utečú z domu. Rodičia sú za nich zodpovední a trápia sa. Niečo podobné zažili Jozef a Mária. Nepochybujem, že ich výchova bola v poriadku. Je jasné, že ich Ježiš neopustil, lebo mu zakazovali si zapáliť, alebo ho nútili do učenia. Ale predstavte si, že v dobe, keď neboli mobily, ani sociálne siete, sa vám stratí dieťa, ktoré má 12 rokov. V Lukášovom evanjeliu sa píše, že ho našli po troch dňoch! Viete si predstaviť, že sa vám dieťa stratí a celé tri dni neviete, kde je? To je na ošedivenie. Áno, bol to Boží Syn, ale aj tak musela byť úzkosť Jozefa a Márie veľká. Iste prosili Boha, aby ho čo najskôr našli… Keď ho napokon našli, tak mu vyčítali to, čo im spravil. Mal nejaké ospravedlnenie, ktorému ale oni ako ľudia dosť dobre nerozumeli. Lukáš ukončuje túto scénu slovami “Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný”. (Lk 2, 51)
Aj táto rodina nám dala príklad. Rodičia skôr či neskôr môžu zažiť odklon svojich detí z ciest, po ktorých sa ich snažili viesť. To je asi prirodzené a má to asi tak byť. Dôležité však je, že ak sa snažíme úprimne dať svojim deťom dobrý príklad, vychovávať ich s láskou a ak ich naučíme rozlišovať dobro od zla, nemáme si čo vyčítať. Musíme sa len modliť a veriť, že sa raz “vrátia s nami do Nazareta a budú nám poslušní”.
Článok je venovaný všetkým rodičom a ich dospievajúcim deťom.