Z komára somára
Milujem svoju manželku. Potrebujem cítiť vôňu jej vlasov, chcem ju zovrieť v objatí. Pobozkať. To môžem. Aj na verejnosti. Lenže nemôžem čokoľvek kedykoľvek a kdekoľvek. Je niečo iné držať sa za ruky, objať sa, dať si bozk na verejnosti a prejaviť takto náklonnosť a lásku milovanej osobe a úplne niečo iné vášnivo sa pred cudzími ľuďmi bozkávať. Niektoré veci v slušnej spoločnosti predsa nepatria na verejnosť a sú súčasťou intímneho života dvoch ľudí…
Zachytil som v správach, že vo Viedni sa zišlo obrovské množstvo ľudí, ktorí mávali farebnými vlajkami a protestovali proti činu akéhosi majiteľa kaviarne, ktorý si dovolil vyhostiť zo svojho podniku dve vášnivo sa bozkávajúce ženy. Údajne sa neskôr za tento svoj krok ospravedlnil, ale už tak nestihol zabrániť protestnej akcii v uliciach, ktorú ziniciovali.
Je to jeho podnik a verím, že za letmý bozk na privítanie by nikdy nikoho z kaviarne nevyhodil. Ale tam to asi prekročilo únosnú mieru. Možno mohla byť jeho reakcia miernejšia (neviem podrobnosti), ale myslím, že mal právo ich upozorniť na nevhodné správanie. Alebo nie? Pokiaľ ich až mal nechať zájsť?
Vraj chceli dať následným protestom najavo, že žijeme v 21.storočí… Pre mňa je to smiešne. Čas je našim argumentom na zmenu spoločenskej etiky, mravnosti? To je čo za blbosť? Namiesto toho, aby sa kontrolovali a niektoré svoje vášnivé prejavy krotili, tak oni toto ešte využijú na zvolanie tisícok ľudí na protesty. Potrebovali zámienku na stretnutie, tak im padol vhod majiteľ kaviarne, ktorý si dovolil nesúhlasiť s ich správaním.
… a najsmutnejší je na tom práve ten majiteľ kaviarne. Mrzí ma, že neobhajoval svoj postoj, ale sa ospravedlnil. Keď si predsa ľudia plánujú zájsť do kaviarne, tak som presvedčený o tom, že majú úplne iné ciele, ako dívať sa ako sa iní hostia navzájom oblizujú… Ustupujeme, ustupujeme. Dokedy?