Vám aj nám
Vám aj nám
Kedysi akosi ľahšie sme zo svojho času ukrojili a dali ho vám.
A i tak len zlomok sme vracali z toho, čo dali ste nám.
Sme milší boli zdá sa. A striebro vo vlasoch vašich už zďaleka volalo nás.
„Poď a čerpaj zo studnice múdrosti znova a zas.“
Dnes nemá nik na nič a nikoho čas.
Sa ženieme s nohou na plyne vidiac falošný jas.
No aj naša loď zakotví vo vodách pokojných raz.
A zvoláme „Mama, otec – teraz mám čas!“
No môže byť neskoro pohladiť vrásky.
Môže byť neskoro na prejavy lásky.
Preto vráťme sa k tomu, čo kedysi zdobilo nás.
Že mali sme na mamu, otca, či starkých vždy čas.
Marek Šefčík
4.2.2016: Článok bol pôvodne napísaný 11.10.2015 a po hackerskom útoku znova na stránku pridaný (chýba pôvodná ilustračná fotografia).
v komentároch pôvodne václav napísal:
Aj na naše vrásky príde raz čas.
Po takej láske každý zatúžiť z nás.
No čakajme len to,čo sem dali.
Mame,otcovi,a starkým venovali.
Náš voľný čas,venujme deťom,veď prosia nás.
Možno len málo vrátia,z toho čo sme dali.
No aj to málo zohreje.
A vtedy, v spomienkach vráti sa čas.
Že Mama,Otec,Starký čakali nás.