Hovorí sa, že pre krásu sa trpí. Je to pravda. Pocítilo to už aj naše dievčatko. Nastrelenie náušnice a potom ešte jedno nastrelenie bolo síce sprevádzané ľaknutím, nepríjemným pichnutím a spevom ala Lucie Bílá, ale ten výsledok stojí za to. Lianku sa nám podarilo rýchlo utíšiť, odviesť jej pozornosť a už iba jemne začervenané ušká a malá slzička na líčku prezrádzali, že sa dialo niečo nepríjemné. Hviezdičky v uškách pritom hovorili – “Kašlite na to čo bolo. To nestojí ani za reč. Pozrite sa na nás! Trblietame sa na uškách Lianky a budeme ju my, alebo naše nástupkyne zdobiť po celý jej život. Tešte sa!”

Áno, pohľad na ňu je v čomsi iný. Ako by som vám to… no, je taká čaja 🙂

Tento článok nie je možno ničím výnimočný. Taký jednoduchý, obyčajný o obyčajnej veci. Lianka si tú udalosť pamätať nebude, ale my hej. Je to naša jediná dcérka (zatiaľ :)) a udalosť v jej živote, ktorá sa opakovať nebude. Hovorí sa, že ženy si v živote vytrpia viac ako muži a že dokážu bolesť aj statočnejšie znášať. Zrejme je to pravda. To, že si navyše niečo vytrpia aj pre krásu, je aj kvôli nám chlapom. A to treba oceniť.

A ešte niečo – týmto článkom pozdravujem svojich stálych i náhodných čitateľov a prajem im pekné letné dni.