Marek Šefčík

Mám veľmi tolerantnú manželku. Zaľúbil som sa. A teraz nehovorím o láske k nej. A ona je s tým vyrovnaná. Zdravá žiarlivosť je v každom vzťahu potrebná a vyjadruje to, že jeden pre druhého znamená veľmi veľa. No teraz Milka žiarlivosť odložila…

Začalo sa leto. Osy si stavajú svoje hniezda, podľa dennodenného nalietavania nepríjemných komárov by sa dali večer čo večer nastavovať hodiny, Slniečko dotieravo pripeká na lebeň a zvyšuje návštevnosť kúpalísk.

Ja mám prázdniny a môžem tráviť viac času s ňou. Som tomu rád. Aj kúpať sme sa už spolu boli. V plavkách vyzerá tiež perfektne. Má jemné vlásky, milý úsmev a figliarske očká. Keď vysloví moje “meno”, som ochotný splniť takmer všetko, čo jej vidím na očiach. Jej silné objatie mi lichotí. Ak pustím hlasnejšie hudbu, predvádza sa, tancuje ako tanečnica pred faraónom a veľmi jej záleží na tom, aby som sa na ňu pozeral. Vie sa tešiť zo života ako málokto a to vlieva potrebnú energiu do žíl aj mne.

Hovorí málo. A ak, tak nie veľmi zrozumiteľne. Iba dvom jej slovám rozumie bezpochyby každý. Mama a tata. To neuveriteľne výrazné “tata” sa nesie do mojich uší so závojom jemnosti, ktorá má schopnosť roztopiť nejedno otcovské srdce.

Volá sa Lianka. Je rozkvitnutým kvietkom v našej rodinke, darom od Neho.

Viem, že jej prítomnosťou ani ja a ani Milka nemusíme lásku deliť. Ona sa naopak znásobuje… Čím viac jej rozdáme, tým viac jej máme. Nie je to úžasné?

Vďaka ti Bože za deti.

Venované mojej najnovšej láske Lianke.