Marek Šefčík

Na našom Slovensku je množstvo historických skvostov. Napriek tomu ich často ignorujeme a chodievame sa kochať tými zahraničnými. Na Slovensku je nádherná príroda, ktorú ani sami nepoznáme. A aj tak radšej prekračujeme hranice a chodievame prírodné krásy hľadať k susedom. Sme maličká krajina, v ktorej sa nachádza množstvo krás, na ktorých návštevu či spoznanie ľudský život nestačí. Na druhej strane si mnohokrát to naše bohatstvo likvidujeme sami. Chýba nám akási hrdosť na to všetko, chýba nám snáď až elementárna slušnosť a úcta k tomu všetkému. A je to na škodu. Aj kultúrnych, alebo športových úspechov tu máme dosť. No pri prvom neúspechu na ne zabúdame. Nevieme byť vďační ľuďom, ktorí mnohé dosiahli, tým, ktorí reprezentujú Slovensko na poli hudby, divadla, športu a podobne. Skôr sa v nás ozýva závisť ako dobroprajnosť a vďaka…

Aj dnes sme na našom malom Slovensku mali unikát svetového meradla. Kto to zaregistroval? Tak ako každú prvú októbrovú nedeľu, aj túto sa bežal Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Metropola východnej časti našej krajiny usporiadala už 87. ročník tohto podujatia. Viete v čom je raritné a výnimočné? Nie v tom, že tam dnes padol traťový rekord. A ani v tom nie, že sa tam stretli vytrvalci muži a ženy, ktorých zdobí pevná vôľa, odhodlanie, obrovské úsilie prebehnúť tých niečo vyše 42 kilometrov. Veď aj inde vo svete sa behávajú maratóny, aj inde sa stretávajú takí obdivuhodní športovci. Dokonca sa Košický maratón v počte účastníkov napríklad takému New Yorskému, dokonca ani Pražskému maratónu nemôže ani porovnať. A predsa sme výnimoční. Máme maratón, ktorý je najstarším maratónom v Európe! Pokiaľ ide o svet, tak tam je košičák na druhom mieste hneď za Bostonským maratónom. V Košiciach sa rok čo rok stretávajú maratónci (s výnimkou vojnových rokov) a stretli sa už 87. krát. Je to super.

A čo my na to? Totálna ignorancia. Zapol som si ráno televízor, že na to mrknem. Kde inde, ako na športovom kanále stv? Ale stv3 – ka na mňa vyzjapovala len ten monotónny myslím, že 1000 hertzový tón. Prepnem na dvojku – ignorácia. Ja viem veľmi dobre, že nemáte v tej televízii peňazí, ale toto ste mali dávať. Načo je potom ten športový kanál, keď podujatie svetového mena ignorujete? Náplasťou má byť necelá hodina zostrihu dnes popoludní… Nebuďte smiešni. Pozerať športový prenos v priamom prenose a zo záznamu, je pre športového fanúšika neprekonateľný rozdiel.

Škoda, že nedokážeme byť zdravo pyšní na to, čo tu máme. Ďakujem organizátorom maratónu za ich vytrvalú prácu, prípravu podujatia a za ich zanietenie. Bežcom, a to všetkým, blahoželám k ich výkonom. V maratóne je totiž víťazom každý, kto dobehne do cieľa.

Ešte pridávam fotografiu, ktorá nepotrebuje komentár… polmaratónec Tibor Vaňo, rok narodenia 1925 (foto: TASR, M. Kapusta)