Marek Šefčík

Niečo odchádza a niečo zasa prichádza. V živote je to tak. S tým sa treba zmieriť. Mali sme malú princezničku. Teraz sa z nej stáva slečna. Akosi sa jej to rozhrkotalo v puse, z mliečnych zúbkov sú už rozhojdané vyskakovačky a vyberáme ich rad radom. Úsmev je samá pauza. Ale už sa tlačia náhradníci a pauzičky sa čoskoro zaplnia…

V tomto období sme však zažili inú peknú premiéru. Boli sme včera (vlastne aj dnes) na plese kresťanských rodín a naša slečna tancovala do štvrtej rána. Nočná diskopremiéra. Dlhovláska tancovala, neúnavne skákala a točila sa ešte nadránom po parkete. Bola jednoznačne najmladšou účastníčkou poslednej časti “párty”. Všetky detičky to dávno vzdali, len Lianka, napriek tradičným ženským problémom s obuvou, neváhala brázdiť parket aj v silónových pančuškách naboso. No a jej rodičia zasa už vtedy ohraničovali vek tanečníkov zhora. Hrala sa už potom aj taká typická cirkulárková hudba dunivého rytmu často vyššej frekvencie, ale nám to nie len že neprekážalo, ale skôr vyhovovalo.

Minulý rok sme šli domov podstatne skôr. Práve kvôli Lianke. A teraz? Teraz sa už pred plesom veľmi, veľmi tešila, a tak sme ju nechali si to dosýta užiť. Medzi jej dvoma bratmi a ďalšími kamarátmi ôsmakmi, deviatakmi, stredoškolákmi i vysokoškolákmi z partie jej to pristalo. Niektorým bola tak po pás, ale bavila sa s úsmevom s nimi i s nami. Vedela, že by si mala oddýchnuť, no len čo si sadla na stoličku a odpila si trošku džúsu, už ju vystrelila ďalšia porcia hudby na parket…

s kamaratom rafkom… ked tam este bol 🙂

Týmto článkom tiež vyjadrujem vďaku všetkým, ktorí pripravovali 10.ročník tohto plesu. Všetkým účinkujúcim v nápaditom programe i organizátorom. Aj takéto akcie môžu zblížiť rodiny, dovoľujú rodičom s malými deťmi prísť medzi priateľov a zabaviť sa. Chodievame tam pravidelne a vidíme, ako sa nám deti rýchlo menia… Ako sa dokážu zabaviť sami a vedia pobaviť aj nás starších. Ani Oliver s Marekom sa nezapreli a roztočili to na parkete…

Všetko má svoju daň. Aj vytrvalé skákanie si ju vybralo. Keď dnes neskoro popoludní Lianka vyliezla z postele, s Milkou sme sa neubránili smiechu. Tradičná poplesová svalovica sa dostavila a nedovolila jej postaviť sa na nohy. A tak sa presúvala – smer obývačka – po štyroch…

“rana” su po diskotekach tazke

Treba si zvyknúť. Na všetko. Nabudúce bude regenerácia možno už o čosi ľahšia… 🙂