Spať? Až nadránom
Rozdal som im vysvedčenia a lúčili sme sa. Odchod na prázdniny. Známky o niečom hovoria. Niektorí sa potešili viac, iní menej. Bol som triedny aj tento rok. Zverená mi bola 1.A. Prežil som s nimi mnoho hodín matematiky a fyziky i triednické hodiny a tiež zopár suplovaných hodín. Čosi som ich snáď naučil ja, niečo ma naučili aj oni.
Navrhol som im koncoročný výlet – Bijacovce. Súhlasili. V rodnej obci som vďaka bratovi poriešil ubytovanie, vďaka sestre dopravu, vďaka mame stravovanie. Poznám to tam. Preto som navrhoval Slovenský raj, Spišský hrad, Dreveník, Levoču,…
Už cesta vlakom je super. Jedni frflú na to, že je horúco, iní, že je to dlhá cesta, ale všetci sú plní očakávania nových zážitkov. Aj gitara bola, aj spev.
Bývali sme na starom internáte v podkroví. V piatok, aj v sobotu nám ráno pršalo a bál som sa, že zrušenie Slovenského raja vyvolá nevôľu a smútok. Ale opak bol pravdou. V piatok sme šli do Levoče. Historické, kráľovské mesto s jeho dominantou – Bazilikou sv. Jakuba a najväčším dreveným gotickým oltárom na svete. Ďalšie pamiatky, múzeá. Napadlo mi zájsť za šéfkou kultúry v Levoči, ktorá je mojou spolužiačkou. Ukázala nám útulné divadlo, v ktorom prebiehala skúška. Režisér nás pozval na večerné predstavenie “Manželské vzťahy”. Dostali sme bezplatný vstup, zašli si ešte do Spišskej Novej Vsi a vrátili sa do Levoče. Divadlo sa páčilo. Hodinku a pol sme čakali na bus. Nálada perfektná. Domov sme sa dostalio štvrť na dvanásť v noci. Večera – mama nám pripravila špagety… Zaspali sme neskoro. Vlastne skoro ráno.
Sobota znova dážď. Slovenský raj sa nekoná. Počkáme kým to prejde a ide sa na blízky Spišský hrad. Spievali sme si po ceste, aj sme si “potichu zarevali”. Rozhodli sme sa ísť najskôr na Dreveník – vedľahší kopec posiaty skalami, na ktorých trénujú skalolezci. Aj teraz sme tam takýchto sympaťákov stretli. Boli z Liptovského Mikuláša. Dúfam, že to nečíta pani riaditeľka… takže si dovolím napísať, že som svojich žiakov na jednu skalu vzal. Liezli sme tam už ako deti a veril som, že to zvládnu. A zvládli, hoc nie všetci sa odvážili…
Pred tmavým mračnom sme zdrhli na Hrad. Po prehliadke zliezli do Spišského Podhradia, dali sme si tam obed a presunuli sa na ubytovňu. Večernonočná opekačka v areáli kaštieľa mala tiež svoje čaro. Dominik s gitarou neustále celému výletu dodával tú pravú atmosféru… A znova sa nešlo spať dnes ale až zajtra.
Nedeľa. Šli sme ráno do kostola, potom sme sa dostali do veže k zvonom, potom k môjmu bratovi nakŕmiť kozy a snažili sme sa dohodnúť, čo absolvujeme po obede, ktorý nám pripravila mama.
Väčšine sa už chodiť nechcelo. Niekto navrhol futbal. Využili sme teda telocvičňu a na moje prekvapenie v 1.A sú výborné futbalistky. 3,5 hodiny sme sa preháňali po telocvični. Jedno z dvojčiat Formánkových ma aj prebrúsilo (nechtiac) po nohách, ale tak sa podobajú, že som si nebol istý koho obviniť 🙂 Unavení sme si zašli ešte na kofolku a ako predchádzajúcu noc, aj teraz sme sa rozhodli hrať Palermo, stoličkovú, karty… Predtým sme si dali kolečko vyjadrení k uplynulému školskému roku, k výletu a aj kritické slovo k triednemu 🙂 No a potom hry, rozhovory… a bolo trištvrte na štyri. Môj pedagogický dozor skončil tvrdým spánkom…
V pondelok nám ešte brat vybavil bezplatný vstup do lesnícko-poľovníckeho múzea a potom už sa cestovalo “na západ”. Ešte aj pri čakaní na vlak na stanici v Spišských Vlachoch sa hrali veselé hry…
Počas celého výletu sme tipovali výsledky zápasov Majstrovstiev sveta vo futbale. Zapojil sa každý a ako najväčšia odborníčka sa ukázala Alexandra. Matúš J. skončil druhý a tretia bola tá, ktorá nám hlásila čerstvé výsledky – Sabína.
Na výlete nám síce nevyšlo počasie ako sme si predstavovali, ale tie dni vnímam ako naplnené. Z môjho pohľadu bolo super. Nemusel som riešiť žiadne problémy a aj týmto článkom chcem svojej triede poďakovať za koncoročný školský výlet ale aj za celý školský rok. A… prajem vám ešte raz pekné prázdniny.
(Článok venovaný triede 1.A na Gymnáziu F.V.Sasinka v Skalici 2017/2018)