Rozum a Srdce
(foto: dodkadanova.sk)
Rozum a Srdce
Ty poznáš myšlienok mojich cesty
Vidíš, že sú smutné a v tiesni
Ty liečiš ma zavše, keď blúdim
A trápiš mi svedomie, keď súdim
Hneď dáš mi spomenúť na kameň
“Keď hoden si, hoď!” Amen.
Ja púšťam ho, on na zem padá
No Rozum so Srdcom sa háda
Jak rozťať ten uzol zvady?
Kto v práve je? Tak kto zvíťazí?
Rozum jak vojak svoje tasí zbrane
A biť sa so Srdcom neprestane
Tak pomsta, či slová hrubé?
To nie! Ozve sa pohotovo z hrude
Tak čo potom? Odpustenie, láska?
Proti je hlava, od jedu praská
Čujem tvoj hlas kdesi vnútri, Pane
Milovať Pravdu nikdy neprestanem
Rozum na krivdy díva sa a kričí
Srdcu môjmu pokoja nedožičí
No ono k tebe ruku načahuje
Vidí ťa na kríži, jak bojuješ
Pribité nohy, ruky a zlo sa kláti
Bok prebodnutý, lež porazení kati
Ty spravodlivosť hlásaš, tú od svojho Otca
Nevidíš rád, keď za ňou príde pomsta
Učíš, že kúkoľ bude stále s nami
I bolesť i smrť ťažká s našimi starosťami
Raz tam, s tebou, Pane, verím
Uzrieme svetlo. Na krku vavrín
Kto ho získa napokon, Pane?
“Nie Rozum, ale Srdce.” Amen.
(Venované všetkým, ktorí bojujú sami v sebe a hľadajú odpovede…)