Marek Šefčík

Zápasy Ligy majstrov, alebo aj iný kvalitný futbal si veľmi rád pozriem ja, ale aj môj syn Oliver, no tiež jeho dedo. Futbal priťahuje a fascinuje rôzne vekové kategórie. Je príťažlivý pre aktívnych i rekreačných futbalistov, ale aj pre chlapov s vypracovaným pivným svalom, nadžgávajúcich sa pečenou klobáskou s horčicou. Ak sledujete zábery povedzme z anglickej ligy, nie je výnimkou vidieť fandiť ani veselú dôchodkyňu so šálom svojho klubu na krku pokrikujúcu na hráčov, či rozhodcov…

Všetci dobre vieme, že futbal je na tej najvyššej úrovni obrovský biznis. Točia sa tam rozprávkové sumy až si myslíte, že toho a toho hráča kúpili aj so zlatými kopačkami a s trenírkami vykladanými z vonkajšej, ale i z vnútornej strany diamantami…

Napriek všetkému futbal vychováva. I medzinárodná futbalová federácia FIFA, alebo aj tá Európska UEFA, vykrikuje do sveta rôzne reklamné slogany ako – Spojme sa pre Futbal! alebo Futbalom proti rasizmu! či rôzne veci okolo Fair play!

Zdá sa ale, že niektorí futbalisti majú vyoperovanú inteligenciu a heslá, ktoré nosia na dresoch a prezentujú, im preto nehovoria vôbec nič. Futbalové federácie nie sú schopné tieto “krvavooké zvery” z trávnikov vypoklonkovať. V dnešnej dobe, keď aj rozhodca v zápase neodhalí ihneď zákernosť a nepotrestá ju dostatočne (i keď vylúčenie do konca zápasu je v mnohých prípadoch neadekvátny trest), po zápase množstvo kamier a detailných záberov preukáže to, čo sa skutočne udialo. Dodatočné tresty preto by mali byť omnoho prísnejšie. Doživotný zákaz činnosti pre takéhoto “futbalistu” by nemal vyvolať polemiky o tom, či to nie je prísne, ale o tom, koľkým potenciálnym súperom sa takto chráni zdravie. Vybral som príklad, ktorý je prototypom “futbalistu”, ktorý nemá čo na trávnikoch hľadať. Takíto zabijáci nesmú dávať príklad mládeži. Toto nesmie byť predostieraná cesta k úspechu. O takýchto vzoroch správania sa musí viesť hlasná kritika a kompetentní by s tým mali čosi robiť. Zopár doživotných zákazov činnosti a myslím, že ďalší by si takéto počínanie rozmysleli.

Képler Laveran Lima Ferreira. Viete o kom je reč? Asi nie. Používa meno Pepe a je to portugalský “futbalista” s brazílskymi koreňmi, hrajúci momentálne za slávny Real Madrid. Španielska liga sa v súčasnosti označuje za najlepšiu a práve Real Madrid a FC Barcelona sú hviezdne kluby tejto súťaže. Ich výkony sleduje minimálne celá Európa a pozrite sa, čo tam dokazujú niektorí jedinci. Napríklad spomínaný Pepe. Kliklnite sem.

Ďalšou kategóriou hniloby na trávnatej zelenej scéne sú simulanti. Títo škodia športu ako takému, futbalu zvlášť a majú tiež negatívny vplyv na výchovu, skresľujú fair play súťaž a zvyšujú napätie a nevraživosť medzi hráčmi a tiež medzi fanúšikmi. Vedia sa tak presvedčivo hádzať o zem, držať sa za rôzne “doráňané” časti tela a zvíjať sa od bolesti, že im rozhodcovia často uveria. Cieľ ich správania je jasný – poškodiť čo najviac súpera. Plytké a ploché. To je tiež kategória “inteligentných” a “čestných” ľudí. Ak som pri Reale a Barcelone, tak si pre príklad nemusím chodiť ďaleko. Kratučké video zachytáva veľmi zlého herca z Barcelony. Sergio Basquets svoju filmársku vložku takto pokazil a ukázal svoj charakter. Pozrite si toto.

Takýchto “futbalistov” je množstvo. Ale títo hrajú v špičkových kluboch a sú všetkým na očiach. Hanbia sa? Nie. Zarábajú…

Ostro s nimi kontrastuje príklad, ktorý v uplynulých dňoch ukázal Marius Ebbers. 11.4.2012 sa hral v Nemecku zápas St. Pauli – Union Berlin a v napätej atmosfére svojim gólom na 2:1 rozradostil fanúšikov tento pán futbalista. Potom ale vstal z trávnika, šiel za rozhodcom a priznal sa, že sa lopta po odraze od jeho hlavy obtrela ešte o jeho ruku a gól by teda platiť nemal. Rozhodca zmenil svoj verdikt a gól neuznal. Môžte si to pozrieť v krátkom videu tu. Vďaka mu za jeho príklad. Nie Armando Diégo Maradona a jeho uznaný gól rukou proti Anglicku, ani Thiery Henry a jeho ručné vyradenie Írov v kvalifikačnej baráži, ale Marius Ebbers je futbalistom hodným nasledovania v duchu hesla Fair play.

A napokon sa dostávam k tomu, že niektorí futbalisti skonajú priamo na trávniku. Tých prípadov je v ostatnej dobe žiaľ akosi priveľa. V sobotu pribudol ďalší. 25 ročný futbalista, ktorý hral druhú najvyššiu taliansku ligu Piermario Morosini. Skolaboval priamo na trávniku, sklátil sa k zemi a už mu nebolo dopriate vstať. Nepomohol ani defibrilátor. Viac vo videu a texte tu. Lekári ani na mnohonásobných prehliadkach nedokážu niekedy nájsť prípadné skryté vrodené srdcové vady a potom pri väčšej záťaži, či po predošlej chorobe srdce nevydrží a “roztrhne sa”.

Pepeovské útoky na zdravie iných futbalistov a Basquetsovské filmárske “umenie” sú, na pozadí práve takýchto tragických úmrtí, trápne, nechutné prejavy bezcharakterných a bezcitných jedincov, ktorí nemilujú futbal a šport, ale len seba samých a svoj profit. Nech je cesta k nemu akákoľvek.

Priznanie si obyčajného prehrešku (ruky) je prejavom pokory a povýšením Fair play hesla nad svoj vlastný zisk, či slávu. Márius Ebbers asi nikdy nedosiahne slávu Maradonu alebo Henryho, lenže spravil pre výchovu nastupujúcej generácie nielen futbalistov omnoho viac, ako oni dvaja dohromady. Ukázal im ľudskosť.