Marek Šefčík

aby sme sa nemuseli bit po hlavach (foto: aktuality.sk)

Bublalo to tu pod pokrievkou. Zvyšoval sa tlak na ľudí. Siahalo sa na ich slobodu…

Ak sa pozrieme na jednoduchého človeka na Slovensku, alebo vo vtedajšom Československu, mohli by sme spraviť také veľmi hrubé delenie na dve skupiny. Veriaci a neveriaci. Aj keď nemám rád toto delenie a radšej hovorím o dobrých ľuďoch a tých ešte lepších (bez ohľadu na náboženské presvedčenie)  :), dovoľte si zjednodušiť situáciu. Neveriaci žije prakticky pre tento svet, žije pre svoje deti, potomkov. Veriaci človek, povedzme kresťan katolík, ktorých je na Slovensku dosť, žije (aspoň by mal žiť) pre to, čo príde po smrti. Náplňou života kresťana je život pre Krista. Vodítkom sú okrem Desatora ešte Ježišove slová zachytené v evanjeliách a rady apoštolov v ich listoch. Podstatou však je cieľ. Nech sa deje čokoľvek, nastúpiť na tú správnu kompu s názvom Smrť, ktorá človeka prevezie do vytúženého prístavu.

Myslím, že práve tento opísaný rozdiel medzi veriacim kresťanom a neveriacim bol dôvodom toho, že veriaci mali v sebe vždy akýsi hnací mechanizmus, ktorý zabezpečoval ich priamy ťah na bránu, väčšiu odvahu a často ochotu položiť aj tú najvyššiu hodnotu – život, za vyššie ciele. No a tie určite nie sú len náboženské ako napríklad boj za slobodu vierovyznania, či snaha o to, aby tu fungovalo aj cirkevné školstvo. Naopak. Také všeobecné dobrá ako sloboda a spravodlivosť boli vždy na prvých priečkach zoznamu.

Práve sviečky v rukách kresťanov pred tridsiatimi rokmi boli najsilnejšími zbraňami, ktoré zásadným spôsobom nahlodali totalitný režim a strhli aj ostatnú spoločnosť k aktivite.

Kresťania bojujú za slobodu, za spravodlivosť, cenia si každý život a bojujú aj za ten nenarodený, priamo v Desatore sú zakomponované príkazy, ktoré sa snažia o spoločné dobro, nie len dobro kresťana. Napríklad, že kradnúť je neprípustné, že nevera je pliagou našich rodín, že závisť rozožiera človeka zvnútra, že úcta k rodičom by sa asi nemala prejaviť tým, že sú vytlačení na okraj a ani si na nich nespomenieme, keď zostarnú, že klamať, alebo povedať niečo krivé na iného je neprijateľné. Je to zlé? Chce niekto oponovať, že toto nie je prospešné pre spoločnosť v celom jej priereze? A je tam napísané aj niečo také, že človek nie je stroj a je dobré si v nedeľu oddýchnuť a myslieť na vznešenejšie veci. Je toto azda zlé?

Zjednodušene povedané, ak by bolo dôsledne dodržiavané Desatoro, tak nám netreba žiadne ďalšie zákony. Nebolo by treba štatisticky troch právnikov na dvoch obyvateľov. A pokiaľ sa nám zdá, že je tých 10 prikázaní z kamenných tabúľ stručných, tak Ježiš zašiel ešte do väčšieho extrému zjednodušenia. Milovať budeš svojho Boha… a potom, milovať budeš svojho blížneho. A dodal, že bohate postačí toto.

Vrátim sa na začiatok. Kresťania boli pred tridsiatimi rokmi, keď už tlak pod pokrievkou bol neznesiteľný, prví na “barikádach”. Ich Desatoro má silu. Učenie, ktoré nasledujú, nesleduje len ich dobro, ale dobro človeka ako takého.

Na našom Slovensku sa znova dejú veci. A čo nám prekáža najviac? Nie náhodou rozkrádanie verejných financií? Nie náhodou siahanie na slobodu, či dokonca životy nevinných ľudí? Nie náhodou nespravodlivosť a bezcharakternosť? Neprekáža nám náhodou neúcta človeka k človeku? Hrubosť, vulgárnosť, neslušnosť? Asi by to tak každý nedefinoval, ale ja si dovolím zhrnutie – Neprekáža nám práve masívny odklon od Desatora?

Chceme zmenu. Hnusí sa nám konanie Fica, Bugára, Kaliňáka a ďalších, ktorí sa majú starať o správny chod tejto krajiny. Nie tak dávno vznikli turbulencie v mimoparlamentnom KDH, ktoré sa dohadovalo o tom či Hlina, alebo radšej Vašečka. Nie je mi pochuti životná filozofia Kollára a ani “slušnosť” Matoviča. Týmto článkom však chcem predovšetkým reagovať na liberála Sulíka, ktorý si na Veľký piatok bezcitne kopol do kresťanov tým, že sa vyjadril proti zatvoreniu obchodov počas sviatkov… Možno povieme, že vyjadril len svoj názor. Ale história dáva jasne za pravdu kresťanom, ktorí (aj pre Sulíka a spol.) obrím dielom vybojovali slobodu, ktorú Sulík považuje za najvyššiu hodnotu.  Sloboda bez Desatora je cestou k anarchii, cestou do priepasti. Rodina pohromade a nedeľa ako deň oddychu sú rovnako dôležité pre veriaceho i neveriaceho. Sulík sa teší zo slobody, ale šliape po hodnotách tých, ktorí mu ju (aj jemu) vybojovali.

Napriek všetkému, čo som napísal, si myslím, že sme v situácii, keď súčasná opozícia (nehovorím o strane, ktorá sa hlási k odkazu fašistov) je omnoho, omnoho lepšou alternatívou k súčasnej vládnej garnitúre. Tá v našej politike stelesňuje kardinálne zlo. Každý z nás má chyby. Aj Sulík, aj Kollár, aj Matovič, aj Hlina. Ale teraz, keď potrebujeme zmenu vo vedení krajiny, je najmenej potrebné, aby sme začali do seba navzájom kopať. Takže nech sa páči, páni. Choďte v šľapajách Richarda Sulíka. Ale garantujem, že to dopadne veľmi zle. Aroganciu moci tu aroganciou moci nikto nahradiť nebude chcieť.

Alebo, … už sme azda v stave, keď pomôže iba tvrdý RESET?