Marek Šefčík

„Ocko, máš pupok?“ opýtala sa ma dvojročná dcérka Lianka pri večeri. „Ty máš, mama?“ nedala pokoj ani mamke. „Eva nemala, ani Adam“ načal som pupkovofilozofickú debatu s úsmevom. „Človek vznikol z tekutiny…“ chytil sa hneď Marek a posunul latku debaty o kusisko vyššie. A rozrehotal sa keď mu z toho mozog logicky vydedukoval tvrdenie, ktoré nahlas s prihlásením sa, ako v škole, vykríkol: „Ja som z tekutiny.“ Po týchto slovách tam hovoril čosi o opiciach. Podľa mňa to začal preháňať s programami typu Discovery a Spektrum :). V každom prípade jeho nasledujúca úvaha bola prekvapivá a vtipná. „Aj opica je z tekutiny, tak ako my, ale ona sa váľala po tráve, a tam nabrala chlpy …“ Sústrediť sa, pracovať v škole tak, ako ostatní, spraviť si bez nekonečného odskakovania od stola, domáce úlohy, alebo sa len jednoducho po vojensky rýchlo prezliecť do pyžama je preňho obrovský problém. Ale načnite nejakú „hlúposť“ a na to sa chytí, ako pstruh na šťavnatú dážďovku. A potom začne perliť.

Oliver vyskladá lego precízne podľa návodu a teší sa z výsledku. Marek začne podľa návodu, ale z tejto cestičky skoro zchádza a vyberá sa vlastnou, neprebádanou cestou. Výsledok nie je možno vždy až taký pekný, ale zato originálny a sprevádzaný rovnakou radosťou…

Pred ôsmimi rokmi sa nám s manželkou narodili dvojčatá. Majú však spoločné snáď len to, že sú bratia, ktorí sa úplne náhodou narodili v ten istý deň. Milujeme oboch rovnako a ďakujeme Bohu, že ich máme. A nevplývame len my na nich, ale aj oni na nás. Oliver si neľahne pred tým, kým nemá všetko do bodky napísané a pripravené do školy… Kiežby mu to vydržalo a mohol mi ísť čo najdlhšie príkladom. A Marek? Ten vám napríklad bezpochyby vysvetlí zásadný rozdiel medzi genézou človeka a opice a ľahne si spať spokojne aj vtedy, ak má zošity ešte porozhadzované po stole… Ale premýšľa. Aj keď najradšej o „blbostiach“. Kiežby mu to slobodné premýšľanie zostalo, aby mi mohol byť príkladom čo najdlhšie.

napísané pre http://nahrane.sk/