Marek Šefčík

Nadpis článku evokuje nejaký recept na chutnú asfaltovú rybacinku. Ale zdanie klame. Článok nadväzuje na iný bláznivý nápad nášho deda, ktorý sme zrealizovali nedávno.

Na Silvestrovský obed sme vliezli do studenostudených vôd rieky Hornád. Ďalší trojgeneračný kúsok na seba nenechal dlho čakať. Včera došla mama s otcom na návštevu k nám do Holíča. A dnes napoludnie nebolo treba veľké presviedčanie, aby sa spolu s dedom obliekol teplo aj Oliver a ja som tiež nechcel pokaziť srandu.

Nahodili sme sa, pozreli si trasu a poď ho do sychravého času-nečasu. 11 kilometrov behu z Holíča cez Vrádište a Prietržku nazad do Holíča. Nevyšiel nám plán ísť spolu 16.decembra na oficiálny medzinárodný cestný beh Hodonín-Holíč-Skalica (12,5 km), tak sme si to dnes vynahradili. Schovaní mimo “žiar reflektorov”, len otec, syn a vnuk krôčik po krôčiku merali 11 kilometrové dobrodružstvo vytrvalosti a vzájomného ťahania-povzbudzovania. Pre deda asi pohodička, ale ja s Oliverom bežne nebehávame. Ak by nebolo endorfínov, radosti z dosiahnutého výkonu, tak aj vytešený dedo, ktorý nám po behu ďakoval, bol dostatočným dôvodom nato, že sme s ním šli.

Vďaka ti Bože za zdravé nohy a za týchto “bláznov”, ktorých mám pri sebe 🙂