Marek Šefčík

Dnes sa to konečne stalo skutočnosťou. Na tento deň sme čakali dlho. Niekto by mohol protestovať a vyjadriť presvedčenie, že pravý opak je pravdou, že sme sa dočkali nečakane rýchlo. Sú dni, ktoré sú všedné a jediné, čo si z nich pamätáme je to, že boli. Ale sú takzvané pamätné dni, ktoré si zapamätáte veľmi jednoducho, pretože sa nad nimi týči maják dôležitosti. A stále, keď hodíte pohľad do minulosti, zazriete to blikajúce svetlo.

Keď sa písal 19. august roku 2011, keď vo svete vystrájala finančná kríza spôsobená nezodpovedným hospodárením mnohých krajín, v období, keď rodinka Šefčíkovcov chodievala na spoločné cyklovýlety, v deň, keď mužská časť rodiny absolvovala na bicykloch náročný asi 26 kilometrov dlhý kopcami skrášlený a zmrzlinovou tortou v Popudinských Močidľanoch spestrený okruh Holíč – Skalica – Mokrý Háj – Radošovce – Popudinské Močidľany – Holíč, deň po tom, keď sa Šefčiky boli kúpať v Skalických horách a mamka vytiahla do tých hôr okrem seba samej aj milovanú dcérku v cyklosedačke, deň po tom, čo Slovan Bratislava v play off Európskej ligy na domácej pôde senzačne zvíťazil Dobrotkovým gólom z 80. minúty s talianskym veľkoklubom AS Rím s legendárnym futbalistom “cisárom” Francescom Tottim v zostave, v ten istý deň, keď vláda schválila superhrubú mzdu, sa vôbec po prvý krát ujala iniciatívy v likvidácii iného druhu Lianka Šefčíková, ktorá mala vtedy dva roky, osem mesiacov a deväť dní. “No a je tu ďalšia mucha” – povzdychla si mamka. “Kde je ľapačka?” – chopila sa iniciatívy najmladšia členka našej rodinky. Otvorila skrinku jednou rukou, opatrne z nej druhou vytiahla červenú zbraň. “Kde je tá muška?” – vyzvedala bližšie informácie o pozícii nepriateľa. “Tam” – ukázala jej mamka na balkónové dvere a čakala, čo sa bude diať. Lianka sa opatrne priblížila, rozohnala sa a nekompromisne zasadila úder parazitovi, ktorý plánoval chvíľku oddychu na skle v nebezpečnej výške, kam ešte siahalo teritórium Lianky s jej zbraňou. Z tak pohotového, presného a ničivého úderu sme boli prekvapení všetci. A budeme si to pamätať.

S komármi a muchami netreba mať zľutovanie. “Lianka, sila i presnosť úderu na jedničku! Máš ockovu podporu.” 🙂