Marek Šefčík

Vždy, keď nás navštíviš, nútiš nás plakať. Vždy, keď prídeš, je všetko iné nepodstatné. Vždy, keď sa nám ukážeš, uvedomíme si svoju zraniteľnosť. Vždy, keď nás prekvapíš, nevieme sa brániť. Vždy, keď sa objavíš, nútiš nás premýšľať. Zakaždým to však bolí. Veľmi. Dnes si sa dotrepala možno nie s rachotom, ale tíško, možno nie nečakane, ale náhle. Vzala si mi kamaráta. Berieš nám rodinného priateľa. Berieš mi kamaráta šachistu, ktorý si našu rodinu obľúbil, kamaráta, ktorého sme si obľúbili my.

Pamätáš si na to, keď som ťa po zápase pozval na obed? Poznali sme sa, lebo sme boli kamaráti šachisti v jednom klube. Ale až ten nedeľný obed, tvoja návšteva u nás, nás viac zblížila. Lianka bola ešte v perinke a ty si ju držal v náručí a tešil si sa z nej. Hrali sme šachy, stretávali sa, aj k tebe domov sme pár krát došli. Zhoršil sa ti zdravotný stav. Dostal si sa do Domova dôchodcov a sociálnych služieb a navštevovali sme ťa teda tam. Počas korony to bolo už len raz. Potom už ma k tebe nepustili. Mal som informácie sprostredkovane… Vraj si ma nechal pozdravovať. Vďaka. Keď som sa pred pár dňami dozvedel, že ťa prepustili z nemocnice a že sa ti stav zlepšil, že komunikuješ, tak som sa potešil. o to viac ma zarazila dnešná správa o tvojom odchode.

Oto, kamarát, som rád, že som ťa poznal. Nikdy, aj keď som prišiel za tebou iba sám, si sa nezabudol opýtať na Lianku a chlapcov. Potešil si sa, keď som ti oznámil, že máme maličkého Rubena. Šachy si hral na notebooku dokiaľ si mohol. Tešil som sa, keď som k tebe prišiel a ty si mastil svoju obľúbenú Sicílsku obranu… Oto, budeš nám chýbať. Klubu iste. Ale aj našej rodine.

Nekompromisná smrť si ťa našla. Teba humorné hlášky neopúšťali nikdy. Vedel si človeka rozosmiať, povzbudiť aj potešiť. Verím, že tvoje dobré, veľké, citlivé srdce otvorené pre iných ľudí bude to, čo najviac zaváži na tom druhom svete. Oto, prajem ti, aby bol dobrotivý Boh k tebe milostivý a prijal ťa k sebe.

Ďakujem, kamarát, za tých 15 rokov, čo sme sa poznali. Odpočívaj v pokoji, Oto.