Marek Šefčík

Dieťatko narodené v 24. týždni tehotenstva (zdroj: sme.sk)

Tento článok vznikol na prianie otca nebohého chlapčeka. Áno, všetko nasvedčuje tomu, že sa v záznamoch malo objaviť nie “biologický materiál”, ale “riadne narodený chlapec”.

Kamarát chodil vtedy smutný. Nevedel čo si počať. Vedel, že sa stala obrovská chyba, ktorá stála jeho syna život. Ale bojovať proti presile? Postaviť sa proti inštitúcii? Ako? V tej bolesti však nezložil zbrane. Konal. Nie v snahe o pomstu, ale v snahe dosiahnuť spravodlivosť. Dokázať, že niekto ľahostajným prístupom pochybil a jeho prvorodený syn zomrel. Jeho bolesť i bolesť jeho partnerky zo straty vytúženého dieťaťa bola veľká…
Teraz čakajú znova potomka. Tešia sa, ale majú obrovské obavy. Ju už previezli z tej nemocnice do Bratislavy. Nechcú zažiť druhý krát to isté.

Zaklopal mi na dvere. V ruke držal list… Konečne sa dočkal a bolo vidno, že jeho pocity sú zmiešané. Stratil syna. Teraz sú komplikácie s tehotenstvom a do toho im konečne prišla odpoveď šetrenia, ktoré vykonal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A vyjadrenie je jednoznačne v ich prospech. Personál nemocnice pochybil a ich chlapčeka to stálo život. “Marek, teším sa, že to dopadlo aspoň takto. Mám právnika, ktorý to bude riešiť. Ale chcem, aby si napísal o tom článok, aby sa situácia neopakovala iným ľuďom, aby si dávali pozor, aby…” Sľúbil som mu, že napíšem. Možno sa časom príbeh dostane do iných médií, ale nateraz chcel, aby som to napísal ja a zverejnil to. Holíč nie je veľké mesto a mnoho ľudí bude vedieť o kom je reč, ale ja nebudem uvádzať mená. Príbeh však vyrozprávam. Z úcty k tým najmenším,  ktorí prichádzajú na tento svet a nevedia sa nijako brániť, z úcty k našim známym, ktorí prišli o svojho synčeka, z úcty k všetkým, ktorí zažili, či prežívajú podobnú bolesť. Budem vyberať konkrétne veci z vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého kópia leží predo mnou na stole. Je to hrozné čítať, nie to ešte zažiť…

Všetko nasvedčovalo tomu, že žiaden problém ani nevznikne. Termín pôrodu bol  určený na 9.12.2018. Budúca rodička neudávala žiadne problémy, nesťažovala si. Všetko šlo hladko. Vyšetrenia krvi, moču, sledované ozvy plodu, tlak krvi, pulz, vyšetrenia USG (sonografia), všetko v pohode. 20.8.2018 prišli bolesti brucha. Od 21:30. Nasledovala hospitalizácia v nemocnici o 00:05 hod. Slabé krvácanie, bez zvýšenej teploty… Plod vitálny, poloha plodu hlavičkou, … odhadovaná hmotnosť 780 g… Stav bol vyhodnotený ako “potrat v 24+2 týždni tehotenstva”! Krvný obraz v norme, CRP ukázalo mierne zvýšený zápal. O 0:21 podaná infúzia antibiotiká (proti infekcii), kortikoidy (hormonálne lieky), tokolytiká (tlmiace činnosť maternice). Rodička monitorovaná. Počas dňa znova bolesti v podbrušku, špinenie. Večer o 19:19 ozvy plodu 144/min (normálna hodnota). 21:15 gynekologické vyšetrenie – “v pošve sa vyklenuje vak blán,  hmatám časti potrácajúceho sa plodu, len farbenie jasnou krvou”. O 22:45 spontánny potrat plodu mužského pohlavia (740 g, 28 cm)…

Áno, boli tam nejaké problémy, bolesti,… Ale Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou to vyhodnotil takto:

Tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií… štandardné vyšetrenia, žiadne odchýlky, …normálny vývoj plodu. A teraz stať, ktorú odcitujem bez vynechania, či úprav textu (len som zvýraznil niektoré časti):

Dňa 20.8.2018 v 25 t.t. (24+2 t.t) ste boli pre bolesti brucha prijatá na GPO FNsP Skalica, a.s., kde bol stav nesprávne uzatvorený ako abortus incursu (prebiehajúci potrat), namiesto partus in cursu (prebiehajúci pôrod) pri vitálnom plode a jeho odhadovanou hmotnosťou 780 g. Po prijatí nebol monitorovaný stav plodu, ani kontrakčná aktivita maternice, s výnimkou jediného záznamu dňa 20.08.2018 o 19,19 hod. o zmeraní oziev plodu, ktoré boli prítomné. Zdravotný stav a charakter ťažkostí, ktoré boli dôvodom Vašej hospitalizácie, boli dohliadaným subjektom vyhodnotené nesprávne. Pri analýze skutočností nebola správne vyhodnotená vitalita plodu (vzhľadom k dĺžke gravidity a odhadovanej hmotnosti plodu), stav bolnesprávne hodnotený ako infaustný (nezvratný) a to aj napriek počiatočnému správnemu terapeutickému postupu – aplikácií tokolytík, kortikoidov a antibiotík. Následne však nebolo konzultované vyššie perinatologické pracovisko ohľadom transportu in utero (v maternici), nebol monitorovaný stav plodu, nebola verifikovaná a zdokumentovaná vitalita plodu. V ďalšom priebehu bolo tehotenstvo od 21,15 hod. nesprávne manažované ako potrat, nebola overená vitalita a stav plodu. O 22,45 hod podľa záznamu v dokumentácii bol vypudený (potratený? – porodený?) plod mužského pohlavia, pričom chýbal záznam, či plod vykazoval, alebo nevykazoval známky života. Nebol privolaný neonatológ a nebol realizovaný  pokus o resuscitalizáciu plodu (z hľadiska dĺžky gravidity a hmotnosti plodu 740 g).
Pri analýze a zhodnotení zistených skutočností z doloženej zdravotnej dokumentácie o poskytovaní zdravotnej starostlivosti možno konštatovať, že zdravotná starostlivosť vám nebola realizovaná adekvátne, správne a v dostatočnom rozsahu.
Záver: Zdravotná starostlivosť Vám nebola u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti FNsP Skalica, a.s. v dohliadanom období poskytnutá správne.
Výkonom dohľadu bolo zistené porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Váš podnet hodnotíme ako opodstatnený Úrad bude ďalej postupovať podľa vnútorných predpisov.

… toľko podstatná časť prepisu odpovede Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dotknutej “prvorodičke”.

Sedel u nás na gauči. Nervózny z toho, že jeho partnerka leží tehotná v tej istej nemocnici. Ja som si ticho čítal vyjadrenie, ktoré mu po roku došlo a mráz mi prechádzal po chrbte. Hovoril mi – “Rozumieš? Oni namiesto pôrodu robili potrat! Tak sa rozhodli…”
Nie, nikdy by som si nedovolil hodiť všetkých do jedného vreca. Manželka rodila tiež v Skalici, mala komplikácie (v 10.týždni tehotenstva), ale našu Lianku sa podarilo zachrániť, za čo lekárom i personálu ďakujem. Lekári sú takí, aj onakí. Rovnako ako my, učitelia, alebo vodiči autobusov, alebo pokladníčky v Tescu. Lenže tu došlo k brutálnemu pochybeniu, ktoré zabilo dieťa. Ľahkovážne vyhodnotiť spontánny pôrod ako potrat je obrovská chyba, ktorú niekto zaplatil životom! Nehovoriac o tom, že je možné a vysoko pravdepodobné, že chlapček po pôrode/potrate ešte žil! Záznam o tom nie je, ale rodička tvrdí, že všetko vnímala a že synka po pôrode počula! Otec dieťaťa si vyžiadal neskôr telo chlapčeka, aby ho s partnerkou pochovali. Dostal sa na chvíľku aj tam, k nim, hneď po tom, ako… Spravil si pohotovo záber na mobil. Mal som slzy v očiach, keď som to zbadal a len veľkým sebaovládaním sa mi nerozkotúľali po lícach…
Po roku držal v rukách rozhodnutie, ktoré mu prinieslo určité zadosťučinenie, ale nič nedokáže zaceliť ranu, ktorá krváca po strate synčeka. Teraz sú znova v období, ktoré im všetko, čo sa stalo pred rokom, pripomína. Ona je už prevezená v Bratislave. Je pokojnejší a snáď sa to všetko podarí a vytúžené prvé dieťa budú môcť privítať doma. Je v siedmom mesiaci.

Lekárov je málo. Nemocnice majú problémy i s personálom…Nikto nejde s radosťou do nemocnice. Prirodzene však dúfa, že sa oňho postarajú čo najlepšie. Mamičky čakajúce dieťatko sú skupinou “pacientov”, ktorá očakáva obrovskú radosť v svojom živote. Materinský pud im velí prirodzene brániť svoje dieťatko. No a keď v nejakej nemocnici zlyhajú raz, druhý raz, znova, tak mamičky cítia úzkosť a strach, nedôveru voči lekárom… To im iste nepomáha k pohode v ich stave. A náprava dobrého mena nemocnice? Tá je potom veľmi, veľmi zložitá. Ťažké to majú tí dobrí, spoľahliví lekári, ktorým dobré meno pokazia ich nespoľahliví kolegovia. Je mi ľúto, čo sa stalo a ťažko sa mi o tom píše. Lenže… Len pravda nás oslobodí.

ps: Aby sme mali lepší obraz o tom, o čom sa bavíme, tak tu je článok, ktorý hovorí o tom, že aj detičky predčasne narodené (napríklad aj v 24. týždni) sa zachrániť dajú. Môžu byť aj také malé, ako ľudská dlaň.