Pod krížom
Visíš vysilený, ledva dýchaš. Potôčik krvi ti steká po oku. Ďalší má svoj koniec na špičke nosa, z ktorého kvapku po kvapke padá na skalnatú zem okolo kríža. Nemôžeš sa utrieť, ruky máš pribité. Nieto kúska zdravej kože na tvojom tele. Chceš nabrať trochu vzduchu do pľúc a preto nadvihneš hlavu. Znova bolesť. Tŕňová koruna sa pritlačí o drevo kríža a zarazí sa ti ešte hlbšie do temena. Svalstvo sa trasie bolesťou a úľava neprichádza…
Do tej všetkej úzkosti prichádzam pod tvoj kríž ja. Naberiem tú drzosť pozrieť na teba a prosiť. Za moju rodinu, za seba, za to, aby si mi pomohol pri nesení mojich krížov. Rád by som stihol toto, potom aj tamto, mám takéto plány. Všetko ti predostieram lebo viem, že aj keď teraz trpíš pribitý na kríži, aj tak mi všetko môžeš splniť.
… ale dnes nie! Spamätám sa. Od svojich “ťažkostí” chcem svoj zrak otočiť k tebe. Nechcem dnes prosiť. Nevládzem ti pomôcť. Som slabý. Ale nechcem ťa tak, ako to robím dennodenne, ťahať za nohu a presviedčať o tom, čo všetko potrebujem, čo by bolo pre mňa dobré. Načahujem ruku k tebe a snažím sa len jemne pohladiť tvoje doráňané nohy. Vieš čo, Pane? Dnes chcem sklopiť zrak a povedať len – “Ďakujem”.
