Pane Bože, prečo!?
V štvrtom ročníku učím seminár z matematiky aj seminár z fyziky. Na jednom i druhom sedával v odbornej učebni aj Mišo. Chcel maturovať z matematiky aj z fyziky. A musím povedať, že patril medzi najlepších. Učil som ho od prvého ročníka obidva tieto predmety a on bol jedným z tých, ktorí tej mojej reči rozumeli. Nebolo treba veľa hovoriť a on chápal, rozumel súvislostiam. Dostal od Boha talent a zveľaďoval ho. Neraz sa stalo, že ako prvý vypočítal príklad a bol odmenený jednotkou. Neučil sa naspamäť. Bolo na ňom vidno, že premýšľal. Nevidel som ho nikdy mračiť sa. Naopak – na moje vtipné narážky dokázal kontrovať rovnako vtipne. Poznal som ho ako suveréna, ktorý to, čo sa naučil na hodinách, ďalej vysvetľoval spolužiakom, ktorým to šlo ťažšie. Na druhej strane som ho odhadoval v osobnom živote na skromného, dobrého chlapca. Asi som sa nemýlil. Pred niekoľkými rokmi jeho srdiečko zasiahla tvrdá rana, keď sa musel navždy rozlúčiť so svojou mamou. Iste sa naňho z neba pozerala a on jej robil svojimi výsledkami v škole radosť. Nikto by si nebol pomyslel, že nestihne ani dokončiť strednú školu a pôjde za ňou.
Tento týždeň som suploval v ich triede jednu hodinu občianskej náuky. Pripravovali oznamko. Dohadovali sa o tom, aké by malo byť. V tej triede už bolo vo vzduchu cítiť blížiacu sa stužkovú slávnosť. Všetko sa teraz zmení. Sme smutní a slzy sa nám tlačia do očí, keď si spomenieme na tie necelé 4 stredoškolské roky s Mišom. Náš gympel je rodina. Jedna veľká rodina, ktorá sa práve teraz chystá na oslavy 20. výročia otvorenia školy. Žiaľ, žiakov, učiteľov, saleziánov i nepedagogických zamestnancov, všetkých členov tejto rodiny zasiahla bolesť.
“Mišo, ďakujem ti za seba, za to, že som ťa poznal, že som ťa mohol učiť, za to, že sa tvoje písomky veľmi ľahko opravovali, lebo v nich bolo minimum chýb, za to, že si bol jedným zo svetielok vo vašej triede, ktoré na mojich hodinách svietili, na ktoré som sa mohol spoľahnúť a ktoré sa snažili spolužiakom na tú matematickú cestičku posvietiť. Ďakujem ti, za svojich kolegov, ktorí si na teba tiež spomínajú len v dobrom. Ďakujem ti za tvojich spolužiakov, s ktorými si spoluvytváral skvelý kolektív, s ktorými si prežil možno ťažké, ale určite krásne stredoškolské roky…”
“Pane Bože, aj na teba mám niečo. To nekonečné ľudské PREČO? ber iba ako rečnícku otázku. Je to všetko v tvojich rukách. Je to na tebe a ty vieš veľmi dobre čo robíš. Mnohé veci my nedokážeme v svojej obmedzenosti pochopiť. Ber to len ako bolestné výkriky. Neber to prosím ako výčitky, ale skôr ako modlitby. Pane Bože, daj nech dokážeme prijímať aj takéto tvoje rozhodnutia, daj nám silu, aby sme ich dokázali na svojich pleciach uniesť. Verím Pane, že budeš k Mišovi zhovievavý a jeho prípadné poklesky vymažeš zo svojej veľkej knihy. Prosím ťa, otvor svoju náruč a privítaj ho vo svojom Kráľovstve. Spomeň si na to, ako často prichádzal na sväté omše a ako sa modlil pri nohách tvojej i našej Matky Márie v jej bazilike v Šaštíne. Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji.”
Naozaj ste to napísal krásne a pravdivo.Bol to super chlapec s dobrým srdcom.Bude nám chýbať.Modlíme sa za Miška všetci:(
Kto ho poznal vie , aký to bol super chalan, dík Marek za pravdivý článok , úplne presne si ti všetko vystihol.
Nemal talent na futbal, ale ho miloval ,svojím pristupom patril k najsvedomitejším a najpoctivejším.Bolo na ňom vidieť ako veľmi chce a tiež ako sa zlepšuje.Nikto sa nesnažil tak ako on.Teraz už bude kopať tam hore.Včera sme ešte srandovali a dnes?Neboj sa nezabudneme.
Mráz mi prebehol po tele pri čítaní tejto správy. Hoci som ho nepoznala, z vašich myšlienok jednoznačne vyplýva , že to bol študent, ktorý bol pre spolužiakov i učiteľov oporou. Verím, že Pán bude k nemu zhovievavý a pripájam sa modlitbou za jeho dušu.
velmi pekne ste to napisali, Miska som nepoznala, ale aj tak mi mraz beha po chrbte, odpocivaj v pokoji…..
krásně jsi to napsal, slzám jsem se neubránila….a myšlenkám o smyslu života také ne….díky..za sebe i za Miška….
Zajtra sme sa mali stretnúť na futbale. Stále nemôžem uveriť že sa tak nestane . Miško nezabudneme
Každého vyhasnutého života je škoda.Vždy niekomu bytostne chýba.Obzvlášť mladý človek.
Tým skôr,že mohol svojím talentom mnohým pomôcť – spolužiakom, neskôr i spoločnosti.
R.I.P.
Všetkým nám bude chýbať.Pevne verím,že sa stretne v nebíčku s jeho maminkou a spolu s ňou budú pozerať na nás ktorí sa za nich modlíme.
krasne napisane..len naozaj skoda toho mala pochopenia ludstva pre odchod do kralovstva Bozieho..Ale vzdy si poviem, ze aj tak sa tam raz urcite stretneme:)..a to mi dodava uzasnu silu pokracovat na ceste zivotom.odpocivaj v pokoji,nas futbalista.
Strašné, keď zomrie mladý človek. pochádzam zo Šaštína, Miška som už nepoznala, ale modlím sa za neho a tiež za jeho otca, aby tú ďalšiu ranu života uniesol
Tiež myslím na jeho rodinu a modlím sa, aby mali silu uniesť tak ťažkú stratu. Na druhej strane si hlbšie uvedomujem cenu života, hlavne svojich najbližších. Sme tu iba na chvíľu a tak často sme s sebe sebeckí. Záleží iba na nás, ako skončíme svoj pozemský život. Raz budeme stáť pred Bohom sami, bez odevu, bez pretvárky…..Jedného dňa nás bude súdiť nekonečne SPRAVODLIVÝ.
je nam to neskonale luto , vyjadrujeme uprimnu sustrast a vrucnu motlidbu, odpocinutie vecne daj mu o PANE……
rod.Pialova
Marek, je mi smutno pri každej takejto správe
… nech odpočíva v pokoji.
Pamätám sa, ako Miša priniesla jeho mama z pôrodnice. Náhodou som bola u susedov a pozerala som sa cez záclonu. Viem nepatrí sa to, ale som od fochu, babica a tak bábätká ma vždy vedeli stavať do pozoru. Tak trochu som im to slávnostné naladenie závidela. Netušila som nič z budúcnosti, ktorá vie byť i bolestná.
R.I.P.
………..nikdy som si nemyslel, že budem o Tebe Michal písať v minulom čase. Tie správne, najvýstižnejšie slová sa mi hľadajú veľmi ťažko. Mám písať spomienky, keď sme mali toľko plánov do budúcnosti?
………..bol si veľký nielen svojou výškou, ale najmä svojím srdcom, svojou dobrosrdečnosťou, úprimnosťou, ochotou pomôcť, poradiť. Ty vieš veľmi dobre, že si patril medzi mojich najlepších priateľov, bol si OSOBNOSŤOU!!! Bol si priateľ, ktorý nevedel kamošom povedať NIE, bol si vždy ochotný poradiť, pomôcť i keď si mal vlastné starosti, povinnosti. Bol si človek, ktorý nehľadal a nemal žiadne problémy s inými. Bol si jednoducho človek s dobrou dušou.
Poznali sme sa takmer od malička, chodili sme spolu do škôlky, na základnú školu-deväť rokov, spolu sme sa vybrali na cirkevné gymnázium v Šaštíne, chystali sme sa stužkovú, maturitu, chceli sme ísť spolu ďalej na vysokú školu – vojenskú, alebo dáku podobnú.
………..nikdy nezabudnem a nikdy nebudem ľutovať naše spoločne strávené chvíle v škole, na tréningoch, na futbalových zápasoch, na autoškolu, na Tvoju prvú cestu autom zo Senice s „čerstvým šoferákom“, na spoločné školské i mimoškolské výlety, na Tvoje vtípky, ktoré nás vždy pobavili a na Tvoj jedinečný smiech , ktorý si všade rozdával.
Miško budeš mi veľmi chýbať! Odpoveď na otázku Prečo? sa už asi nikdy nedozviem ?
SMRŤ sa neriadi našimi plánmi .
„Kto verí, nikdy nie je sám – ani počas života,
ani počas smrti.“ ( Benedikt XVI )
………..Verím, že tam „hore v nebi“ už hráš futbal, doúčaš matiku a taliančinu, takých ako som „ja“, rozdávaš svoje vedomosti, radosť a dobrú náladu.
SMRŤ BLÍZKEJ OSOBY JE HORŠIA , NEŽ TÁ VLASTNÁ!!!
Miško už teraz mi veľmi chýbaš a sľubujem, že na Teba nikdy nezabudnem.
Pretože viem, že priatelia sa hľadajú veľmi ťažko a TY si bol tým
OZAJSTNÝM PRIATEĽOM.
ahoj lukas
je mi velmi luto toho, co sa stalo misovi. je mi smutno, ze uz tu s nami nie je. presne tak, ako si pisal – bol osobnostou. velkym clovekom s dobrym srdcom. verim, ze sa bude na teba a tvoje kroky pozerat z neba. smutne je, ze sa vase cesty takto rozisli. neda sa povedat nic, len… ze musis nabrat silu a bojovat so zivotom (aj kvoli nemu). drz sa