Marek Šefčík

Bol som na „rodičku“. A sedel som teraz na tej druhej strane stola, ako rodič. Keď som tam šiel, už som bol pripravený na to, čo si vypočujem. Poznám svoje dvojčatá. Poukázaním na to, že je Oliver roztržitý a Marek pomalší, mi pani učiteľka nepovedala nič nové. Potešil som sa, keď povedala, že sú šikovní. A jedna vec bola ešte zaujímavá. Niekedy pred týždňom, či pred dvoma, dostal Marek funkciu. Bol týždenník. Zhostil sa toho tak, ako keby mu udelili vojenské povýšenie. Takého týždenníka ešte vraj učiteľka nezažila. Čítaj ďalej…

Niet štátneho sviatku, o ktorom by sa písalo a hovorilo viac, ako práve o tom dnešnom. 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Keď sa pozrieme okolo seba, ale aj na seba, vidíme, že ten boj neskončil. Stále bojujeme a stále za to isté. Za slobodu. Práve preto je dôležité hovoriť a písať o tomto boji. Mladí majú istú nevýhodu v tom, že režim spred 21 rokov nezažili, a preto si nedokážu dosť dobre vážiť slobodu. Na druhej strane nie sú zaťažení predrevolučným myslením, ktoré sa nám tu snažil niekto nadiktovať. Tí starší majú nespornú výhodu v tom, že si ešte živo pamätajú na krutú päsť pána Režima a môžu tak porovnávať. Naopak, oni sú tí, na ktorých vidno stopu neslobody  v ich uvažovaní. Čítaj ďalej…

Zrýchľujeme. Sme stále rýchlejší a rýchlosť nášho života neustále narastá. Informácie sa šíria rýchlosťou blesku, domácnosti, v ktorých chýba počítač, či televízor sú dnes už výnimkou. Žijeme dobu informácií, dobu, v ktorej pružnosť, rýchlosť odpovedajú na otázky úspešnosti v zamestnaní, ale i v mnohých oblastiach nášho súkromného života. Naše deti vedia omnoho viac, ako my v ich veku. Majú krúžky, športy, umenie, hudbu, navštevujú to i ono, tlačíme do nich kvantá vedomostí na osemročných gymnáziách, chceme z nich šikovnejších, vzdelanejších ako sme my sami… a oni stíhajú veľmi veľa. Aj my, ich rodičia sa snažíme stihnúť stále viac a viac. Čítaj ďalej…

Začína nám dušičkový víkend. Zároveň si už školáci užívajú prázdniny. Ideálna príležitosť nielen spomenúť si na blízkych, ktorých putovanie po tejto Zemi dávnejšie, či len v blízkej minulosti skončilo, ale tiež navštíviť príbuzných, potešiť ich, porozprávať sa, zaspomínať,… Čítaj ďalej…

Viac ako tri mesiace tu nevládne súdruh Fico so svojimi dvoma poskokmi, ale nie je pravda, že by mu preto chýbal dôvod na úsmev. Po tom, ako mnohí hodnotia prvých sto dní tejto vlády, voličom Smeru sa rozviazali jazyky a už ich začínajú bolieť ukazováky a lícne svalstvo z toho, ako intenzívne poukazujú so širokým úsmevom na zaváhania, či kauzy tejto vlády. Ja osobne mám s tým dosť veľký problém. So súčasnou vládou a jej správaním. Po voľbách som patril medzi tých nadšencov, ktorí si výsledky a následné zostavenie dnešnej vlády, započítali aj ako svoje voličské víťazstvo. Čítaj ďalej…

Tu máš indián nejaké prachy a povedz nám ako dopadnú manželstvá uzavreté v deň magického dátumu 20.10.2010. Hej veštica, čo vidíš v tej guli, aké máš prognózy pre ľudí, ktorí sa narodia 20.10.2010? A keď už sme pri tom, povedz nám aj, čo by mali a nemali robiť v ten deň blíženci, raci, strelci a ešte vieš, kadejaká ďalšia háveď. A ešte sme zabudli… ktorý kameň patrí ku ktorému znameniu?

Dnes je 20.10.2010. Začul som kdesi, že ide o magický dátum. Niektorí si dokonca plánujú podľa takýchto dátumov svadby, dôležité udalosti, stretnutia. Pri spojení 13-teho s piatkom sa nám vynárajú kadejaké negatívne myšlienky… Čítaj ďalej…

„Túto loď nepotopí ani sám Boh.“ Táto veta, jedného zo staviteľov Titanicu, vyprevádzala 2227 ľudí na plavbu vtedajším konštruktérskym skvostom a rozniesla sa medzi námorníkmi i cestujúcimi ako akési motto. Prišiel piaty deň plavby, polnoc a takmer trojhodinový boj o prežitie… „Blíž k tebe Bože môj“ zas vyprevádzalo Titanic a 1522 ľudí na ich poslednej ceste do ľadových oceánskych hlbín. Čítaj ďalej…

Môj otec je vegetarián. Sám o sebe nehovorí, že je, lebo je rybie mäso, ale ja aj tejto „úchylke“ takto hovorím. Keď mal 40-te narodeniny, povedal mame, že jedol mäso posledný krát. Odvtedy už ubehlo 18 rokov. Jeho „vegetariánstvo“ je už dospelé. Na tento životný štýl sa názory rôznia. Otec si toho za tie roky už naštudoval na túto tému dosť. A občas nás svojimi vedomosťami počastuje. Nad niečim sa pousmejeme, iné vyvolá polemiku, ale sú aj veci, ktoré stoja za pokec. Zopár krát mi spomínal takú zaujímavosť. Isté štúdie vraj potvrdili, že vegetariáni sú vo všeobecnosti pokojnejší, menej agresívni, láskavejší. Bral som to s rezervou, hoci na otca to pasuje,  ale prednedávnom som si na tieto jeho slová spomenul a myslím, že čosi na tom fakt bude… Čítaj ďalej…

Na našom Slovensku je množstvo historických skvostov. Napriek tomu ich často ignorujeme a chodievame sa kochať tými zahraničnými. Na Slovensku je nádherná príroda, ktorú ani sami nepoznáme. A aj tak radšej prekračujeme hranice a chodievame prírodné krásy hľadať k susedom. Sme maličká krajina, v ktorej sa nachádza množstvo krás, na ktorých návštevu či spoznanie ľudský život nestačí. Na druhej strane si mnohokrát to naše bohatstvo likvidujeme sami. Chýba nám akási hrdosť na to všetko, chýba nám snáď až elementárna slušnosť a úcta k tomu všetkému. A je to na škodu. Aj kultúrnych, alebo športových úspechov tu máme dosť. No pri prvom neúspechu na ne zabúdame. Nevieme byť vďační ľuďom, ktorí mnohé dosiahli, tým, ktorí reprezentujú Slovensko na poli hudby, divadla, športu a podobne. Skôr sa v nás ozýva závisť ako dobroprajnosť a vďaka… Čítaj ďalej…

Ráno sa vyberú spoločne do školy. Sú už druháci. Majú rovnakú cestu. I cieľ. Cítia zodpovednosť a snažia sa ísť ráno priamo po vyšliapanom chodníčku. Len aby to stihli. Cesta po vyučovaní domov je už ale odlišná. Tam im to trvá približne 10 minút. Nazad aj viac ako polhodinu. Domov už idú pomaličky a všímavo registrujú všetky momentálne ponuky prírody. Niekedy nepohrdnú čerstvo napadnutým snehom, inokedy zaujmú ligotavé mláky, potom zas povaľujúce sa gaštany na ceste a najčastejšie suché, popadané halúzky. Palice, to sú predovšetkým Markove kamarátky. Tu uderí, tam švihne… pokiaľ netrafí Olivera, alebo oproti idúcich chodcov, tak je to v pohode. Milka ich s Liankou čaká netrpezlivo doma. S navareným obedom. Často ich upozorňuje na to, aby sa držali svojho chodníčka a prišli domov vždy včas. Ale odolajte spomínaným lákadlám… Čítaj ďalej…