Aj v priebehu uplynulého týždňa som vybavil množstvo telefonátov, no jeden bol výnimočný. Veľmi ma zasiahol a ukázal mi s akým veľkým človekom žijem. Ten telefonát ma zastihol v práci. Volala mi manželka. Aj ona bola v práci. Občas sa mi, keď nemá taký zhon, ozve. Ale tentokrát to neboli bežné veci, čo mi chcela povedať. Povedala – “Práve som odprevadila Idušku…” Čítaj ďalej…
Súčasný svet od krvavého útoku na “Dvojičky” v USA krváca. Nie že by predtým nebolo problémov dosť, ale ešte jednu žilu navyše preťali teroristi. A z tej žily vyteká pokojný život a stráca sa v nedohľadne. Jeho miesto nahradil strach. Potom prišlo niekoľko menších útokov na “Západný svet”, ale boleli podobne. Aj Madrid, aj Boston, aj ďalšie. No a teraz dostala riadnu facku aj ďalšia bašta západu – Paríž. Lenže tu sa mi zdá ten útok v niečom iný. V New Yorku to nikto nečakal. Ľudia v obchodnom centre nemali o blížiacom sa nebezpečenstve ani potuchy. Možno sa teroristi vyhrážali, no toto nikto nečakal. Ani v Madride . Len tak z ničoho nič to tam buchlo. A už vôbec nie na najstaršom maratóne na svete v Bostone… Lenže v Paríži sa karikaturisti vyzuli a bosou nohou dráždili hada, ktorému stačí málo na to, aby nechal pracovať svoje ostré zuby a jedové žľazy. Čítaj ďalej…
Milujem svoju manželku. Potrebujem cítiť vôňu jej vlasov, chcem ju zovrieť v objatí. Pobozkať. To môžem. Aj na verejnosti. Lenže nemôžem čokoľvek kedykoľvek a kdekoľvek. Je niečo iné držať sa za ruky, objať sa, dať si bozk na verejnosti a prejaviť takto náklonnosť a lásku milovanej osobe a úplne niečo iné vášnivo sa pred cudzími ľuďmi bozkávať. Niektoré veci v slušnej spoločnosti predsa nepatria na verejnosť a sú súčasťou intímneho života dvoch ľudí… Čítaj ďalej…
Mohla začať vymýšľať, vyhovárať sa, mohla jednoducho odmietnuť. Ale nespravila to. Rozhodla sa pre ťažkú a bolestnú cestu. Vybrala si dobro. Máme rozum a slobodnú vôľu. Každý z nás má možnosť, rozhodnúť sa konať dobro. O tom je skutočná sloboda. Čítaj ďalej…
chartalintea.cz
Limita je veľmi dôležitý matematický pojem. Cez limity sa dostávame k tak fascinujúcim veciam ako je napríklad spočítavanie nekonečného množstva nekonečne malých vecí… Sú funkcie, ktoré majú jednoducho svoju limitu. Dá sa povedať, že je to hranica, ku ktorej sa neustále približujú a nikdy ju nedosiahnu. Nikdy sa za túto hranicu “nepozrú”. Toto nie je miesto, kde by som chcel niekoho unavovať “rozprávočkami” o tom, ako to funguje s deriváciami či integrálmi, ale slovíčko limita mi napadlo v inej súvislosti… Čítaj ďalej…
Keď si odpočítam od svojho veku 25 rokov, tak sa dostanem do veku svojich synov. Vtedy to padlo. Naša kárička mala predtým daný smer. Odbočiť bolo neprípustné. Bola fádne natretá červenou farbou. Celá. Niektorí sa na nej viezli s radosťou, dokonca si vyspevovali (samozrejme len tie dovolené pesničky), iní si sami pred sebou zhodnotili situáciu tak, že prispôsobiť sa, nebrzdiť a nenavrhovať žiadnu odbočku, bolo to najlepšie pre nich aj pre ich rodiny. Ďalší sa len tak viezli a neriešili situáciu. A potom boli aj takí, ktorí niekedy ticho protestovali, inokedy sa odvážili aj zakričať hlasnejšie, že si myslia čo si myslia. Často však dostali bičom po tých papuliach od pohoničov. Niekedy jedno švihnutie nestačilo. Prišlo ďalšie a dotyčný potom zmĺkol. A keď furt vykrikoval, tak buď dostal pásku na hubu a bol pokoj, alebo to už pohoniči nevydržali a tresli tak silno, že zabili. Boli aj “blázni”, ktorým bolo tesno a chceli cez bočnice káričky vystúpiť. Bolo to riziko. Niekomu sa to podarilo. Ale iní na drôtoch nad bočnicou ostali visieť mŕtvi. Čítaj ďalej…
(flog.sk, camino)
Matne som zazrel jej tvár. Ani neviem, či sa ten moment dá nazvať chvíľkou a či by jeho dĺžku odmerali nejaké stopky. Iba na mňa jemne žmurkla. Myslím, že sa aj usmiala a pripomenula mi svoju všadeprítomnosť. Ani ma pritom nezamrazilo, lebo ani ten mráz sa nestíha vtedy na chrbát vyštverať… Čítaj ďalej…
za nich… v tichu
Keď u nás padol komunizmus, postupne odzneli aj báchorky o Dedovi Mrázovi, ktorého si, ako náhradu za Ježiška, splodili súdruhovia. Ako tak plynul čas, postupne spoločnosť prijala Ježiška za svojho. Veriaci vedeli o čom to je, no a aj “sviatoční” kresťania, či neveriaci “zablúdili” do kostola aspoň počas Vianoc. Poväčšine kvôli jedinečnej atmosfére polnočnej omše. No a deťom už opäť “nosil darčeky” Ježiško. Kde-tu sa aj dnes dozviete od niektorých detí, že existuje akýsi Santa Claus a ten má soby a brázdi s nimi oblohu… Ani Santa, ani Mráz nemajú šancu so svojimi tvorcami na skutočný príbeh Dieťaťa kdesi v jaskyni v Betleheme. Čítaj ďalej…
Dnes je znova ten deň, kedy najstarší maratón v Európe a druhý najstarší maratón na svete, rozroloval svoj 42 195 metrový asfaltový koberec pre tisícky športovcov. Spoločenská a športová hodnota tohto podujatia, ktoré sa koná vždy v prvú októbrovú nedeľu, je nevyčísliteľná. Možno na Slovensku nikdy nebudú Majstrovstvá sveta vo futbale, alebo v atletike, ale máme Medzinárodný maratón mieru, na ktorý môžme byť právom hrdí.
Väčšina uznávaných svetových maratónov sa teší veľkej obľube. Ide o vytrvalostnú disciplínu, kde každý, kto dorazí do cieľa, je istým spôsobom víťaz. Maratóny zaznamenávajú z roka na rok viac a viac účastníkov, ktorí sa chcú popasovať s tou 42 kilometrovou traťou. Čítaj ďalej…
V Matúšovom evanjeliu sú zaznamenané aj tieto Ježišove slová o bohatstve – Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva. (Mt, 19, 24) Spomenul som si na tento výrok pred časom pri istej príležitosti a včera opäť… Čítaj ďalej…