Odborníci v nemocnici
Ľahostajnosť “odboríkov”môže spôsobiť nemálo škody. A stáva sa, že zabije. Spoločnosť moderného západného človeka sa potýka s nízkou pôrodnosťou. Alarmujúci je počet párov, ktoré sa boria s problémami neplodnosti muža či ženy. Štatistiky neklamne tvrdia, že aj slovač vymiera. 1,3 dieťaťa v priemere na jeden pár je skutočne málo. Ja viem, toto číslo (čo si budeme klamať) tlačí nadol aj ekonomická situácia, v ktorej sa dnešné mladé rodiny nachádzajú. Na druhej strane, mnohým deťom, ktoré sú pripravené skrášliť náruč svojej matky, príchod na svet zatrhneme z rôznych menej, či ešte menej rozumných dôvodov. No to nechajme na inokedy…
Iný je prípad, keď zabíja, svojou ľahostajnosťou lekár. Samozrejme sa stáva, že aj lekár nechtiac pochybí, sú tiež prípady, keď je bezmocný… Žiaľ. No to, čo sa stalo v týchto dňoch v nemocnici na Záhorí je strašné. Predstavte si ženu, 28 ročnú, ktorej sa má narodiť prvé dieťa a má niekoľko dní pred týmto nezabudnuteľným okamihom. Je nasiaknutá očakávaním vytúženého potomka. Jej “dvorný” gynekológ doporučí pobyt v nemocnici už týždeň pred pôrodom. Ona sa zbalí a ide. Tam ju “odborník” vyšetrí a pošle domov so slovami, že je všetko normálne. Pobyt v nemocnici podľa neho nie je nutný. Odchádza. Čo má robiť? Vymýšľať? Hádať sa s nimi? Načo? Veď sú to špecialisti a snáď vedia, čo robia… Prichádza o týždeň. Porodiť dcéru. Čaká ju ale drastický, tvrdý šok! Dozvedá sa, že jej dieťa je mŕtve a že sa udusilo pupočnou šnúrou. Žena 9 mesiacov chráni svoje dieťa, teší sa, že je zdravé, chce ho priviesť na svet a teraz toto!?
V nemocnici tvrdia, že si nie sú vedomí chyby. Tak moment… Ak je skutočne pravda, že jej gynekológ odporúčal pobyt v nemocnici, tak sa hlboko mýlia. Toto je tragédia a o podobné nie je v tejto nemocnici núdza. Som na Záhorí len zopár rokov, ale aj za ten čas je toho dosť. Mám informácie tiež od manželky, ktorá mala tú česť na gynekologicko-pôrodníckom oddelení ležať. Pacienti si v niektorých prípadoch musia zadovážiť antibiotiká sami, prípadne dostanú lieky, na ktorých si prečítajú, že sú 4 roky! po záruke. Fajčiarske pauzy zdravotných sestier sú v tomto zariadení päsťou na oko. Nehovoriac o tom, že z nich tú “príjemnú” cigaretovú vôňu pacientky musia inhalovať. Fuj! A takýchto “malicherností”, ktoré “vylepšujú” kredit nemocnice je tu fakt dosť.
Áno, zariadenie nemocníc je zastaralé. Niet nových prístrojov, pohodlnejších postelí, či iných vymožeností, ktoré by nemocnica mohla mať. To všetko, lebo niet peňazí. Ale nie toto tomuto mamičkovskému oddeleniu najviac chýba. Ani tá biela káva, ktorá mlieko videla len z diaľky nie je až taký problém. Ženy tam privádzajú na svet bábätká, niektoré potrebujú pozornosť, lebo sú choré, či po operáciách. Malo by to byť najkrajšie oddelenie v nemocnici. Najkrajšie, nie v tom materiálnom, ale ľudskom zmysle. Najkrajšie. … a tu chýba to čaro, ktoré človek cíti, keď prichádza niekam, kde ho milo príjmu a cíti, že mu chcú pomôcť čo im sily budú stačiť.
Tam sa nestal “len” nejaký ojedinelý prípad udusenia dieťaťa pupočnou šnúrou. V tom súkolí je toho piesku podstatne viac… Urobme všetko pre to, aby mamičky, ktoré chcú s láskou prijímať deti, pocítili, že si ich vážime a tešíme sa s nimi. A nech to pocítia všade – v práci medzi kolegami, počas cesty autobusom, v obchodoch, ale hlavne vo vlastných rodinách a v neposlednom rade aj na nemocničnom lôžku.
Fandím vám, mamičky. Máte to skutočne ťažké. Prajem vám, aby žiadna z vás nemusela prežiť nič podobné, ako prežila mamička, ktorú som spomínal… Súcitím s ňou a verím, že sa čoskoro bude tešiť zo svojich ratolestí.