Marek Šefčík

V skorých ranných hodinách som si líhal spať. Sledoval som to dlho a neveril vlastným očiam. Teda, niektoré veci mi pri predvolebnej tipovačke vyšli (napríklad som tipoval, že Smeráci získajú menej ako 30 %, že budú mať nejakých 27-28)  a iné výsledky ma prekvapili. Myslel som si, že Kotlebovci tesne neprejdú do parlamentu (nestalo sa) a napríklad, že Obyčajní budú mať najviac z pravicovo orientovaných strán (ani to sa nestalo). Všetci sme tušili, že Kádeháci nie sú na tom najlepšie, ale pre mňa prekvapením dňa je aj ich parlamentná neúčasť.

Hovorí sa o nejakých volebných výsledkoch všeobecne, ale ja sa skúsim pozrieť na niektoré z nich zo svojho pohľadu.

K Smeru iba toľko, že nech nemachrujú. Pravda je taká, že ak vezmeme 100 oprávnených voličov, tak ich podporuje iba necelých 17 z nich. A viem, že sú medzi nimi aj takí, ktorí už dnes nevedia, že včera boli voľby. To považujú neokomunisti so Smeru ako víťazstvo vo voľbách. Dobre. Z pohľadu počtu je to skutočne tak.

Som pravicový volič a ako taký, vnímam voľby vždy cez túto, priznávam,  nie príliš objektívnu optiku. Napriek tomu chcem vysloviť kritiku do radov dvoch strán, ktoré tu figurujú už dlhší čas a profilujú sa ako “doprava orientované”. Nie som voličsky naviazaný na jedinú stranu a priznávam, že som už v minulosti volil aj KDH, aj SDKÚ. Tak najskôr k nim. Je mi veľmi ľúto, že Kresťanskí demokrati neprekročili 5 %. V strane sú aj ľudia, s ktorými sympatizujem, ale nastavenie tejto konzervatívnej strany, nie je atraktívne pre voliča. V poriadku, rodina, ochrana života, dôstojnosť pre slabších. Je jasné, že komunikovať treba slušne, ľudsky, ale treba sa jednoznačne vymedziť, pomenovať zlo, bojovať proti nespravodlivosti, za pravdu, ale tiež otvoriť oči a prispôsobiť sa vývoju, ponúknúť mladé, kreatívne a priebojné osobnosti. Toto KDH neurobilo. Okukané, konzervatívno zakonzervované tváre (z ješitnosti?, z túžby po “kreslách”?, alebo neviem prečo) neuvoľnili líderské posty iným a dopadlo to zle. Osobne vidím najväčší problém v tom, že Kádeháci dovolili, aby to došlo k tomu, že ľudia ako Daniel Lipšic, či Radoslav Procházka, ktorí mali potenciál potiahnuť KDH kdesi vysoko nad 10 %, si zbalili do batôžka všetkých svojich voličov a odniesli si ich do iných strán. Priznávam, že som v jednom z týchto batôžtekov. Ak by Dano Lipšic ostal v KDH, mali by určite môj hlas. Práve jeho dlhodobo považujem za top v tom, ako si rozumného politika, ktorý by ma mal zastupovať, predstavujem.

SDKÚ je iná, až groteskná pesnička. Rozbehli masívnu billboardovú neprehliadnuteľnú kampaň, kde najskôr oznámili ľuďom – Ja som. Keď sa Mojžiš pýtal Boha v horiacom kre, čo má povedať ľudu, že kto ho posiela, pýtal sa Boha na meno, tak mu Boh odpovedal “Ja som, ktorý som!”. A presne na to som si spomenul, keď z tých plôch kričalo podobné slovné spojenie. Potom tam doplnili ešte, že sú zmenou v tom či onom. Všetci vedeli, že táto strana prepadne. Priznávam, že som netipoval, že sa dostanú až tak hlboko. Predpokladal som len, že sa im už nepodarí prejsť do parlamentu. Táto strana splnila za Dzurindu a Mikloša svoju nespornú historickú úlohu. Dá sa povedať, že sympaťáčka Radičová tiež prispela k ich pozdvihnutiu, aj keď mala na to len máličko času. Ale títo Frešovci sú úplne nahí. Všetci vidia, že sú, len oni sami to doteraz nevideli, podobne ako cisár v rozprávke Cisárove nové šaty. Potrebovali na prebudenie až túto volebnú porážku, aby sa prebrali. A ešte v číslach. Keďže až 40 % ľudí neprišlo k voľbám (to sú tí, ktorí fakticky nepodporujú žiadnu stranu), tak vlastne z 10 000 voličov, im dalo hlas nejakých 15 až 16. A to je prehra ako hrom!

Vlažnosť. To je slovo, ktoré mi napadne, ak by som mal nejaké vybrať a priradiť ku KDH a SDKÚ. V Písme je napísané, že “Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.” (Zjv 3, 16)

Neviem, čo si pán Boris Kollár predstavuje pod pojmom rodina ktorú má aj v názve strany, ale myslím si, že mnohí ľudia si nevážia tie hodnoty, ktoré nám predkovia zanechali. Tradičná rodina je najideálnejšie prostredie pre výchovu a rast detí a ako taká je zárukou morálne zdravej, silnej spoločnosti. V zvieracej ríši je to o prežití, nažraní sa a rozmnožovaní sa. Keď jednoducho príde hlad, tak si ulovíme, zožerieme. Ak sa dostaví povedzme ruja, tak vyhľadáme samicu, oplodníme a ideme ďalej. Lenže sme ľudia a chceme zodpovedne vychovávať svoje deti. Ak sa Boris Kollár pochváli, že má 9 detí s ôsmimi rôznymi ženami, pripomína mi to zvieraciu ríšu. Ak jedným dychom dodá, že ich finančne dokáže zabezpečiť, tak mu chcem pripomenúť, že výchova nie je iba o finančnom zabezpečení. Prajem mu pevné zdravie, dlhý život a jeho voličov sa pýtam – Človek, muž, manžel, otec? Alebo samec?

Klikol som si aj na program strany, ktorú všetci nazývajú ako neakceptovateľná, extrémistická, dokonca fašistická. V ich programe je napríklad Rómska komunita označená, ako paraziti. A tiež tam píšu, že s nimi “spravia poriadok!” Nehovorím, že niektorí (možno väčšina z nich) sú neprispôsobiví, a že to netreba riešiť. Áno, je to problém, ale z vyjadrení Kotlebovcov ide strach. Dovolíme použiť zbraň pri ochrane majetku, zavedieme policajné cvičenia v čiernych osadách, založíme Domobranu,… Z toho mrazí pretože vieme, ako to v minulosti dopadlo, keď jeden ambiciózny cholerický Nemec, židovského pôvodu, ktorý dostal mandát od voličov, chcel spraviť poriadok so Židmi. Bod v ich programe, v ktorom hovoria o vybudovaní skutočnej armády, o zbrojárskom priemysle, tiež nevyzerá na chuť pokojne riešiť problémy…

Myslím, že to, čo sme si nakreslili svojimi hlasmi v týchto voľbách, nie je nič, nad čím by sme mali vykríknuť paráááda. Práve naopak. Na prvý pohľad sa to zdá, že to bude ťažké, ale môj názor je, že to bude veľmi ťažké. Nemyslím si, že predčasné voľby by situáciu vylepšili. Práve naopak. Preto treba hľadať, čo sa s tým dá robiť. Aj keď to bude komplikované, vychádza mi z toho jediná, ako tak jedlá alternatíva. Ješitnosť bokom a skúsiť to v zložení všetkých, ktorí sa tam dostali s opozíciou Fico+Kotleba. Samozrejme, bude potom veľmi komplikované chodiť pomedzi zamínované vládne pole. Po špičkách a v rukavičkách, ale snáď v prospech krajiny.