Marek Šefčík

(foto: tn.nova.cz)

Ak nebudem robiť turnaj v Šaštíne-Strážach, tak ho spraví niekto iný. Alebo ak aj ten turnaj nebude a nikto sa toho neujme, tak možno vznikne niečo iné, nové. Ak sa nejaký Šefčík nebude môcť venovať tréningom žiakov a viesť Šachový klub Holíč, tak to bude robiť niekto iný. A ak aj nie, tak svet sa tým nezrúti a možno vznikne čosi iné, krajšie. Pred dvoma rokmi zaniklo v Šaštíne-Strážach Gymnázium Jána Bosca, ktoré mnohí “zvonku” zaznávali. Dnes, s odstupom takmer dvoch rokov viem, že to gymnázium bolo v mnohom minimálne porovnateľné s konkurenčnými školami. V mnohých ohľadoch dokonca lepšie (to rozoberiem možno v niektorom z budúcich blogov konkrétnejšie). Z tohto pohľadu by mi to malo byť ľúto, že zaniklo. Lenže dnes mám aj iný pocit a vnímam to tiež z iného pohľadu. Rozpŕchli sme sa všetci z GJB na “všetky” strany a nesieme ten odkaz iným… Zostali spomienky a všetci, ktorí vedia o čom hovorím potvrdia, že sú to zväčša veľmi pekné spomienky. Ale už som sa o tom priveľmi rozkecal…

Ak niekto, alebo niečo končí, je to prirodzená vec. Niekto raz povedal, že “Cintorín je plný nenahraditeľných ľudí”. Tento výrok dodáva pokoru každému, kto si jeho zmysel uvedomí.

Tento dlhší úvod som napísal preto, že by som chcel práve tento výrok pripomenúť mocipánom tohto štátu. A možno by som k tomu pribalil ešte ten o tých Božích mlynoch, veď viete…

Fico, Kaliňák, Gašpar i ďalší si dokonca v situácii, ktorá nastala na Slovensku, myslia, že sú nenahraditeľní a svojich stoličiek sa držia ako kliešte svojej koristi. Pokorný človek by … Nie, u nich netreba hľadať dôvody toho, prečo sa tak kŕčovito držia na pozíciách. Vyciciavajú svoju korisť. Slovensko a jeho občanov. A zašlo to tak ďaleko, že si potrebujú zabezpečiť beztrestnosť. Dostali strach. Z toho, že by mohlo dôjsť aj na nich. Kedysi sa Mečiarovi podarilo pred odchodom zabezpečiť seba i ostatných kumpánov na dlhé roky zvrátenou amnestiou. Lenže tejto garnitúre sa nič podobné ešte nepodarilo. Súdruhovi Ficovi sa nepodarilo odpratať do prezidentského paláca, tak sa chce odpratať kdesi na súd, aby si zachránil aspoň vlastnú kožu… takže pokusy o únik už tu sú.

Až keď bolo “nebo na Zemi” zdvihli rite zo svojich flekov komunisti v 89-tom. Dnes, po vražde novinárov, nie je ešte “nebo na Zemi”? Tak kedy bude?

Komár(ica), keď vám sadne na ruku, najskôr vám vstrekne do rany troška umrtvujúceho jedu, ktorý zabezpečí, že vpich a to úvodné nasávanie krvi necítite. Tak mnohí necítili, keď sa začal socialista Fico na Slovensku presadzovať. Lenže to umŕtvenie raz pominie. A vy automaticky komára zabijete. Vystrekne z neho vaša krv. A zostane nepríjemná svrbivá bolesť…

A ešte dodám inú situáciu, ktorá tiež môže nastať. Keď som bol ešte školákom, kamarát mi ukázal zaujímavú vec. Sadol mu komár na ruku. Zacítil to. Chytil si ruku zospodu a kožu si natiahol. Ten sosáčik sa mu zasekol v póroch kože a do jeho tela vtekala krv. Keď sa mu už už zdalo, že by mal sosáčik vytiahnúť, nešlo to. A tak sa stalo, že mu riťka pod návalom krvi jednoducho praskla. Toto nemôže dopadnúť ináč ani s nenásytnými cynikmi v tejto vláde… Vysávajú z nás, svojimi postojmi a tým čo robia, zmysel pre spravodlivosť, lásku k pravde, k hodnotám. Ako to môže dopadnúť?