Nechceme náboženstvo, radšej etiku?
Keď som ešte študoval a chodieval na prax, už vtedy som si uvedomil , že je obrovský rozdiel motivovať piatačikov, deviatakov, alebo žiakov na strednej odbornej škole. Netreba dlho hovoriť o tom, že piataci na základnej škole ma počúvali s otvorenými pusinkami a nebolo treba spraviť takmer nič pre ich motiváciu. Ani o tom, koľko sa treba mnohokrát natrápiť, aby ste bez problémov zaujali žiakov stredných škôl, sa netreba veľmi rozkecávať. Záver z toho určite bude, že učitelia na základných školách, konkrétne v nižších ročníkoch, majú úžasnú zbraň. Pozitívnu motiváciu. Najvýraznejšie sa to prejavuje u prváčikov. Áno, učia sa aj preto, že dostávajú kadejaké pečiatky, pochvaly a podobne, ale je tu u mnohých aj nezmazateľná stopa obyčajného chcenia vedieť, poznať, tvoriť. Túto zbraň si nesmieme, ako učitelia, dať vyraziť z rúk. Naša práca tak bude omnoho ťažšia.
Deti sa tešia z vysvedčenia, prinesú ho s pýchou domov ukázať rodičom, ale našim chlapcom túto radosť čosi pokazilo. Z každého predmetu mali ako výsledok hodnotenie “veľmi dobré výsledky” ale z náboženstva iba “dobré výsledky”, čo je v preklade dvojka. “Ocko, to mám asi preto, lebo keď som sa prihlásil, tak asi trikrát som sa pomýlil a povedal som hlúposť.” Smutne a naivne to takto skonštatoval Oliver.
Nerozumiem tomu. Ani tie deti nevedia, čím si to vyslúžili. Nikto nás neupozornil, že sú nejaké problémy. Pani katechétka sa triednej učiteľke nezverila, aj keď sme boli s manželkou na ostatnom rodičovskom obaja, učiteľka nespomenula nič. Vymaľovávali biblické obrázky, hovorili o nich, o aktuálnych sviatkoch, učili sa modlitby,… Kde mohol nastať problém? V čom? V triede sú rozdelení. Náboženstvo a etická výchova. V skupine našich synov je asi 10 detí. Žeby tam bol problém s disciplínou? Tomu by som veril pretože deti sú hravé a ich pozornosť a sústredenosť nie je najvyššia. Čo má potom ale povedať učiteľka, ktorá ich má v triede všetkých 23 kusov? A aj keby, tak prípadné výchovné problémy sa riešia ináč. Nie premietnutím do prospechu. Som učiteľom, ktorý sa snaží byť objektívnym a spravodlivým, aj keď je to často ťažké. Mám zásadu, že treba spravodlivosť dopĺňať milosrdenstvom. Ak si študent zaslúži, treba mu dať ďalšiu šancu. Napriek tomu si myslím, že prváčikovia Oliver i Marek sa snažili zo všetkých síl, maľovali, hovorili s nami o príbehoch z biblie, modlili sa a nezaslúžili si ten smútok a to sklamanie v hlase, keď svoje prvé vysvedčenie ukazovali svojmu otcovi. Bál som sa vety “Nechceme náboženstvo, radšej etiku.”, ale tá (na rozdiel od niektorých spolužiakov mojich synov) našťastie neprišla.
“Pani katechétka, nič vám nechcem vyčítať. Asi viete čo a ako máte robiť. No napriek tomu sa vás chcem opýtať niekoľko vecí. Skutočne môžme takto hazardovať s motiváciou našich detí chodiť s radosťou na náboženstvo? Skutočne si myslíte, že takýto zárez do duší rozradostených prváčikov bol potrebný? Ak aj áno, tak je dobré, že ani sami nevedia prečo? Ak si moji synovia zaslúžia horšie známky, nech ich majú. Som za. Ale nech aspoň vedia prečo.”
Už ste sa niekedy opýtali prváčika na to, aké bolo vysvedčenie? Čo povedal? Samé jednotky! Aj našich chlapcov sa pýtajú a oni iba mlčia. Nevedia odpovedať. Mamka odpovedá za nich, že výborné. Budem sa stále tešiť z ich úspechov a budú ma bolieť ich sklamania. Vďaka Bohu, prvý ročník je zdarne za nami, ale to sklamanie v Oliverovom hlase, to, že sa moji synovia netešia tak, ako by chceli, veľmi bolí aj mňa.
Nechceme náboženstvo, radšej etiku? Zalezi z akeho uhla pohladu sa na tuto otazku clovek pozera. Existuje aj nazor, ze ak sa vezme vsetka etika z nabozenstva tak to co ostane z nabozenstva su iba cire nezmysli. Kedze mali triedu rozdelenu presne do tychto dvoch kategorii a ak boli negative hodnoteny za nabozenstvo tak ich vysledna znamka moze byt aj dobre znamenie ! 🙂 Takze mozes byt hrdy !!
Čakal som niečo iné v tomto príspevku, no pointa je asi tá istá: náboženstvo ako povinný premet nemá čo robiť na štátnych školách. Iný nezmysel je hodnotiť jednotlivé predmety u prváčikov. Veľká jednotka na “všetky riadky” bola vždy najlepšou odmenou a motiváciou na ďalšie roky… Až po 4. ročník by malo byť len slovné hodnotenie. Druhou stránkou je spolupráca školy s rodičmi, ta by mala byť pravidelne minimálne každý mesiac aspoň počas prvých dvoch rokov. Chce to však záujem aj zo strany rodičov, využívanie elektronickej žiackej knižky, e-mailov, či Facebook-u.
suhlasim s tou pozitivnou motivaciou. naozaj sa za nou skryva uzasna sila a hlaci motor. vdaka za clanok a inspiraciu marek. len tak dalej a kedy som mal ako tak aj zahlasujem ze dobry clanok:).
marek som rada že je v učitelskej spoločnosti človek , ktorý takto uvažuje a rozmýšľa a hlavne nakladá s mladými ľuďmi, či detičkami, ako ty , mrzí ma však že je oveľam viac takých , ktorí nemajú to “otvorené srdce” pre žiakov či študentov a urobia na detskej duši veľkú jazvu, ktorá sa ťažko sceluje. Lenže bohužial je to pre väčšinu viac práca ako poslanie. A naša spoločnosť či školský systém to takto zastrešuje. Čo viac ti povedať, je to bohužial tak, ale tvoja duša ktorá má rada volnosť a chce lietať môže veľa dokázať a hovoríš mi z duše lebo ja to tak cítim. Želám ti veľa takýchto myšlienok a nápadov a hlavne publikácií, lebo tá kombinácia že to, čo cítiš aj dáš von na svetlo sveta je super, tak by to malo byť , potom by sme sa aj všetci k sebe správali lepšie, pozdravujem aj milku a chlapcov lebo ste super rodinka a chlapci nech vás tá dvojka nemrzí lebo aj tak ste viac než výborní a želám vám veľa chuti do druhého ročníka , suseda
A stihol si sa už pani katechétky opýtať, to PREČO?
Dobrý deň. Chcel by som sa spýtať či na gymnáziu kde učíte, či každého rodiča žiaka ktorého učíte, informujete ak mu vychádza 2 a nie 1, myslím si že tiež k tomu pristupujete ležérne ako väčšina učiteľov. Tiež to robíte tak že po klasifikačnej porade napíšete list domov IBA žiakom ktorý prepadajú a nezaujímate sa rodičov ktorých žiaci majú 1, 2, 3, 4 tak prečo by to tak mali robiť učitelia na základných školách… Ešte by ste sa mohli zamyslieť nad tým že na vašej škole učiteľ náboženstva spája chovanie s vedomosťami a z toho vytvára známku a tým demotivuje žiakov. Sám som chodil na cirkevnú školu a mám kamaráta ktorý na vašu školu chodil, a viem ako to tam chodí.
na blogoch si nezvykneme vykat, takze som marek. ak citas pozorne, tak som nehovoril ani o strednej a dokonca ani o zakladnej skole vseobecne. hovoril som len o prvom rocniku zakladnej, kde si deti zvykaju na zmeny, na hodnotenie a predovsetkym tam ide o to, ci to zvladnu a mozu pokracovat, alebo nie a prvy rocnik zopakuju.
na vysvedceni existuje aj rubrika spravanie a myslim, ze sa spravanie neprenasa do znamky z prospechu ani u nas na nabozenstve.
to su take informacie tvojho kamarata ako ked ja poviem, ze to pivo je odporne, lebo kamarat pil a hovoril.
ja viem velmi dobre o com som pisal a som presvedceny o tom, ze prvy rocnik na zakladnej skole je specificky a neda sa porovnavat s ostatnymi v mnohych ohladoch…
nie. na rodicko som prisiel aj ja aj manzelka a rozpravala s nami pani ucitelka. katechetka sa postazovat neprisla.
Marek, podľa mňa je pani katechétka KRAVA a nie učiteľka a som schopný jej to povedať do očí! – aj keď náš junior dvojku nemal! Mala by byť pedagógom – to určite nieje, ak nedokáže motivovať k pozornosti polovicu triedy prvákov a ešte na takom predmete akým je náboženstvo! Môj obdiv vždy pôjde všetkým schopným učiteľom, pretože viem čo mám doma, ale tak ako ja nebudem nikdy dobrým muzikantom, aj keď mám muziku rád – a preto tú prácu ani nerobím, tak ani učiteľom nemôže byť každý – a táto osoba by prácu pedagóga 100% robť nemala !
Mňa to mrzí a rozhorčuje, pretože ich poznám a čo sa týka vedomostí a postojov k náboženstvu patria chlapci určite k tým, ktorí sa môžu dávať za príklad ! A rozhodnutie pani katechétky je jeden veľký omyl !
@Ľubo
Suhlasim. Nabozenstvo by mala byt vec vyberu a nie povinnost.
Facebook-u? Nesuhlasim. facebook vazne ohrozuje ludske prava a je vyuzivany skor ako marketingovy nastroj pre citanie spotrebitela a jeho zaujmov. Facebook ma velmi malo spolocne s komunikaciou.
Nerozumiem, ako sa také niečo ako náboženstvo dá známkovať. Čo znamená “jednotka” z náboženstva, alebo dvojka? Ako sa dá oznámkovať niečo, čo je celoživotným hľadaním, pýtaním sa, kladením si otázok a pod. Ako sa dá oznámkovať (táto) cesta?
Asi len tak, keď sa zúži na kôpku nezmyselných poučiek, príkazov, zákazov, poučení …. ktoré so skutočným hľadaním, s nemým úžasom nad krásou, hĺbkou sveta, života nemajú nič spoločné – ale ich (ne)znalosť sa dá ľahko otestovať či vyskúšať. Výuka náboženstva je podľa mňa jednou z ciest ako dieťa nenaučiť pýtať sa a hľadať do hĺbky samého seba … Aspoň v jej tradičnej podobe určite…
Nebudem sa vyjadrovať k náboženstvu,ale k motivácii u detí na ZŠ.Mala som príhovor ku Dňu učiteľov ako zástupca za RR, a musím podoknúť,že tam som spomenula,ako málo motivujeme deti pochvalou do žiackej knižky-týkalo sa to viac-menej ,,prvostupniarov”.Moje deti nedostali do žiackej ešte ani jednu pochvalu,a za našich socialistických čias boli pochvaly veľmi časté,a aj tí menej vydarení žiaci ju mali,keď nie za prospech,tak aspoň za mimoškolské aktivity.Bolo jedno,či za zber papiera alebo za nejakú olympiádu. Skrátka pochvaly od pedagógov prestali existovať….a určite majú veľký význam pre deti,keď donesie pochvalu zo školy a rodič mu ju podpíše.Hneď je ten deň o niečo krajší.
Nabozenstvo by podla mna vobec nemalo byt znamkovane. Ved co sa ma vlastne znamkovat – vztah k Bohu? Kto to vie posudit? Ci vedia modlitbicky, alebo nie, nie je predsa najpodstatnejsie.
marecku, smutne je to…podobnu skusenost ma moja kdobra kamaratka. jej syn – prvacik, najkrajsie z celej triedy pisal, na vysvedceni mal same 1. ..nedostal vsak diplom. ..dostalo 15 ziakov z 20 tich, dostali aj trojkari, ale on nedostal.
Tiez to mylne skonstatoval podobne, ako Oliver: “asi som nebol dost dobry , mami”!!!!
Chapete to? ako hlboko sa dotkne takato vec dusicky prvacika! Presne ako pises, prvy rocnik je specificky, nepoznam prvacika, ktoremu je skola a pani ucitelka “volna”, velmi im zalezi na tom, ako dopadnu, aky vysledok bude mat ich snaha. ..a nie je dobre, ked nasleduje sklamanie, hlavne ak je neopravnene. Celkovo, chyba mi logika, tak z ostatnych predmetov ma dieta 1 a ja mu z nabozenstva dam 2??Ved ked nam hrozila “solovka”, tak zvycajne aj ucitel iniciativne zasahoval, lebo mu bolo hlupe dat ako jedinemu horsiu znamku, pretoze je jasne, ze kazdy sa bude pytat prave na nu…
Nechapem to, nechapem, nechapem.
Bud si pani katechetka lieci nejaky komplex alebo jej praca s detmi absolutne nesedi. Ked uz “musi” ucit, nech uci starsie deti, tam narobi menej skody, lebo starsi si uz vela veci vedia sami vysvetlit, uz su trosku pripraveni na taketo situacie, kdezto zranitelny prvacik este nie.
Marecku, skoda, ze si nemal moznost si to s nou vykonzultovat este pred vysvedcenim, no ja by som si to nenechala ujst ani potom. Tvojim detom to uz velmi nepomoze, ale dobre smerovany rozhovor by mohol pomoct tym dalsim.
Mimochodom, mrzi ma ten sme blog a Oliverkovi prajeme vsetko naj k zajtrajsim meninam!pozdravujem celu rodinku a drzte sa a nedajte sa znechutit podobnymi vecami, aj ked je to tazke.
Ten dobre mienený rozhovor s dieťaťom treba vždy správne nasmerovať nech už je dieťa
malé alebo študent na strednej treba mu vždy a za každých okolností prejaviť lasku a pochopenie , že nesklamalo a treba ho povzbudiť.Mám tri deti tak viem o čom hovorím.
Ako povbudzujeme deti na základnej, tak aj nášho stredoškoláka, ktorý to tiež potrebuje.
Minule sa mi stalo že učiteľka na ZŠ mi povedala ,že mal by som dohovoriť dcére aby nebola taká aktívna na hodine?????nevedel som to pochopiť ako môže niekto kto učí??20 rokov povedať taký nezmysel .Spejeme asi k tomu , že deti nebudú motivované a učiteľ si odmaká 8 hodín a padla…je veľká škoda, že nadriadení týchto učiteľov sa tvária ,že všetko je OK a majú
personál ktorý je super…
Občas pomôže rozhovor s daným učiteľom zoči voči , ale aj za prítomnosti nadriadeného
a dobré je sa na to pripraviť .
Mám s tým osobnú skúsenosť pomáha to .
Chlapcom želám iba úsmev na tvári a hodne úspechov.
Nechceme nabozenstvo radsej etiku.. Dandy 🙂